júla 13, 2010

Očkovanie detí na Slovensku je povinné

R. S. Schrank

Očkovanie detí na Slovensku je povinné. Štát chce poskytovať deťom v zmysle charty práv dieťaťa povinné očkovanie. Tak neviem či preskočilo už mne alebo autorovi tohoto PR-článku na stránkach uvzsr.sk. Ak má niekto právo byť chránený pred infekčnými chorobami, tak mu to zaručíme formou povinnosti? Vyzerá to divne z hľadiska individuálneho zdravia, ale z hľadiska verejného zdravia je očkovanie logické. Treba len pochopiť, čo to verejné zdravie je?

Úrad verejného zdravotníctva SR

Úrad verejného zdravotníctva vo svojom vysvetlení významu pravidelného povinného očkovania detí v SR uvádza: "očkovanie je jedným z najúspešnejších výdobytkov medicíny. Rozširovanie pochybností o tom, že očkovanie nie je účinné a bezpečné môže byť pre zdravie verejnosti veľmi škodlivé. Na Slovensku sa povinné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov. Vďaka tomu sa u nás nevyskytujú ochorenia ako je detská obrna, záškrt, tetanus novorodencov a mladistvých a situácia vo výskyte ďalších ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje je dlhodobo priaznivá. Pokiaľ by sme očkovanie nezaviedli, mali by sme vysoké počty chorých ako aj úmrtí. Ich liečba by bola oveľa nákladnejšia ako je očkovanie."

Okrem očkovania, ktoré sa mnohým javí hlavnou agendou, vykonáva úrad aj ďalšie činnosti. Jeho organizačná štruktúra napovie aké:
1. Hlavný hygienik - legislatíva a právo, krízové riadenie, verejné obstarávanie, kontrola, dozor, sťažnosti, audit.
2. Sekcia financovania, rozpočtu a prevádzky - rozpočtu a financovania, ekonomika a prevádzky úradu.
3. Sekcia ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia - hygiena životného prostredia, preventívne pracovné lekárstvo, hygiena výživy, bezpečnosť potravín a kozmetických výrobkov, ochrana zdravia pred žiarením, objektivizácia faktorov životných podmienok.
4. Sekcia ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností - epidemiológia, hygiena detí a mládeže, lekárska mikrobiológia, podpora zdravia a výchova k zdraviu,
5. Sekcia medzinárodných vzťahov a komunikácie - medzinárodné vzťahy, komunikácia, organizácia a dokumentácia

Členstvo vo WHO

Prostredníctvom medzinárodných zmluvných vzťahov SR zabezpečuje najmä plnenie úloh v oblasti verejného zdravotníctva vyplývajúcich z členstva SR v EÚ, SZO (Svetová Zdravotnícka Organizácia - WHO) a iných medzinárodných organizáciách, najmä Rady Európy, OECD. Pre záujemcov je tu zoznam členov WHO (World Health Organization), rozdelených podľa jednotlivých kontinentov:

WHO for Europe

Ak chcete zistiť, ako sú na tom s povinným očkovaním detí v ostatných krajinách Európy, tu sú adresy na Ministerstvá zdravotníctva jednotlivých členských krajín SZO (WHO):

__

__

_______



júna 06, 2010

Štátny systém Slovenskej Republiky

Ústava SR uvádza v úvodnom článku: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo". Vznikla 1.1.1993 rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Štátnym jazykom v Slovenskej republike je slovenský jazyk. Štátna moc na Slovensku pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Verejná správa je zabezpečená jednak štátnou správou, jednak územnou samosprávou.

Moc v štáte je rozdelená na tri nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Najvyšším orgánom zákonodarnej moci v SR je Národná rada Slovenskej republiky (parlament). Najvyššími orgánmi výkonnej moci sú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Súdnu moc v Slovenskej republike predstavujú a vykonávajú všeobecné súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky.

ÚSTAVA

Ústava Slovenskej republiky je základný zákon (č. 460/1992 Zb) hierarchicky najvyšší právny predpis v Slovenskej republike. Ústava SR bola prijatá 1. septembra 1992 poslancami Slovenskej národnej rady. Bola podpísaná 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. V Zbierke zákonov bola vyhlásená 1. októbra 1992 pod č. 460/1992 Zb. Účinnosť nadobudla spolu s vyhlásením 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ústava je písaná (zložená z viacerých na seba vecne a časovo nadväzujúcich ústavných zákonov), rigidná (na prijatie či zmenu musí byť súhlas troch pätín, čiže 90 zo všetkých poslancov parlamentu), právna (skutočný právny stav zodpovedá ústave, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) unitaristická (územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné), republikánska (hlavou štátu je prezident) a demokratická (štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo). Nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti je Ústavný súd Slovenskej republiky.

V preambule sa uvádza:
My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,
teda my, občania Slovenskej republiky,
uznášame sa
prostredníctvom svojich zástupcov
na tejto ústave:


Ústava Slovenskej republiky
(pdf)

PARLAMENT

Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní hlavnú úlohu pri budovaní Slovenskej štátnosti ako moderného a demokratického štátu s charakterom sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

NRSR tvorí 150 poslancov, ktorých volia občania Slovenskej republiky. Rozdelenie mandátov sa riadi princípom pomerného zastúpenia politických strán podľa výsledku volieb. Pre vstup politickej strany do parlamentu je potrebné získať aspoň päť percent z celkového počtu platných voličských hlasov odovzdaných vo voľbách.

Voľby

Voľby definuje Ústava SR. Volebné právo má každý občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 18 rokov. Voľby do NRSR sú všeobecné, priame, rovné a tajné. Konajú sa raz za štyri roky počas jediného dňa v rámci jedného volebného obvodu, ktorým je celé Slovensko. Okrem riadnych volieb Ústava pripúšťa aj voľby predčasné. Volič volí konkrétnu politickú stranu a môže prideliť preferenčné hlasy kandidátom uvedeným na kandidátskej listine danej strany.

Poslanci

Právo byť volený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky má občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť, dovŕšil vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života".

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, ústavného sudcu, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka justičnej stráže a vojaka z povolania. Ak je poslanec vymenovaný za člena vlády, jeho poslanecký mandát nezaniká, ale sa neuplatňuje. Na jeho miesto nastúpi náhradník z tej istej strany. Ak je minister odvolaný, vráti sa do parlamentu namiesto náhradníka.

Poslanci získavajú mandát ako jednotlivci na kandidátke konkrétnej politickej strany, neexistuje však imperatívny mandát. Ak poslanec z politickej strany vystúpi alebo je z nej vylúčený, mandát mu zostáva až do konca volebného obdobia.

Právomoci poslanca

  • právo zákonodarnej iniciatívy
  • interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR
  • právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu
  • právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach
  • právo voliť a byť volený

Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, funkčný príplatok, paušálne náhrady, výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie a odmenu asistenta poslanca.

Právomoci Národnej rady Slovenskej republiky

  • uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch, zákonoch
  • rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda
  • vyslovovať súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon, a to pred ich ratifikáciou
  • rokovať o programovom vyhlásení vlády
  • kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom
  • schvaľovať štátny rozpočet
  • preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet
  • zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy
  • voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu
  • navrhovať sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, voliť sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
  • vyslovovať vláde nedôveru
  • prezidentovi Slovenskej republiky predkladať návrh na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov; uznáša sa nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavných zákonov, na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Predsedovia parlamentu:

Boris Kollár 20.marec 2020 – _ _ _ / Sme Rodina
Andrej Danko 23. marec 2016 – 20.marec 2020 / SNS
Peter Pellegrini 25. november 2014 – 23. marec 2016 / SMER-SD
Pavol Paška 4. apríl 2012 – 25. november 2014 / SMER-SD
Pavol Hrušovský 13. október 2011 – 4. apríl 2012 / KDH
Richard Sulík 8. júl 2010 – 13. október 2011 / SAS
Pavol Paška 4. júl 2006 – 8. júl 2010 / SMER-SD
Béla Bugár (zast.) 7. február 2006 – 5. júl 2006 / SMK
Pavol Hrušovský 15. október 2002 – 7. február 2006 / KDH
Jozef Migaš 29. október 1998 – 15. október 2002 / KSČ
Ivan Gašparovič 1. január 1993 – 29. október 1998 / KSČ

Fotogaléria predsedov SNR

Boris Kollár
Andrej Danko
Peter Pellegrini
Richard Sulík
Pavol Paška
Béla Bugár
Pavol Hrušovský
Jozef Migaš
Ivan Gašparovič

Produkt Národnej rady: Zbierka zákonov Slovenskej republiky
alternat.: Slov-Lex právny a informačný portál
alternat.: Zákonypreludi.sk

Kontakty parlament

Národná rada Slovenskej republiky
Námestie Alexandra Dubčeka 1
812 80 Bratislava 1

Tel. ústredňa: + 421-2-59721111
Tel. verejnosť: + 421-2-59722463
Email: info@nrsr.sk

VLÁDA

Vláda Slovenskej republiky je podľa Ústavy najvyšším orgánom výkonnej moci. Vláda SR má zákonodarnú iniciatívu, môže predkladať parlamentu vlastné návrhy zákonov a má aj vlastnú normotvornú právomoc. Vláda za výkon funkcie zodpovedá parlamentu. Ten jej môže vysloviť nedôveru.

Sídlom vlády SR je Letný arcibiskupský palác.

Keď parlament vláde vysloví nedôveru, alebo zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá. Ak je odvolaný premiér, celá vláda odstupuje. Odstupuje aj v prípade, keď premiér podá demisiu. Aj jednotliví členovia vlády sú zodpovední parlamentu. Ak konkrétnemu ministrovi parlament vysloví nedôveru, prezident SR ho odvolá. Návrh na odvolanie ministra môže prezidentovi SR podať aj predseda vlády a minister môže podať prezidentovi demisiu.

Súčasná vláda vzišla z výsledkov parlamentných volieb z marca 2020. Vláda má trinásť ministerstiev: zahraničných vecí, obrany, vnútra, spravodlivosti, financií, hospodárstva, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, práce, sociálnych vecí a rodiny, životného prostredia, školstva, vedy, výskumu a športu, kultúry, zdravotníctva.

PREZIDENT

Prezident Slovenskej republiky je spolu s predsedom vlády a predsedom parlamentu jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov v krajine. Volia ho občania Slovenskej republiky – voliči, ktorí majú právo voliť. Funkčné obdobi päť rokov, volí sa v priamych voľbách, jeden prezident môže byť zvolený najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý má v deň volieb aspoň štyridsať rokov.

Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dohovára a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády, prijíma ich demisiu. Za stanovených podmienok môže rozpustiť parlament. Podpisuje zákony, ktorýkoľvek zákon môže vrátiť parlamentu na opätovné posúdenie. Vyhlasuje referendum, má právo udeliť individuálnu milosť alebo amnestiu, vymenúva a odvoláva sudcov, rektorov vysokých škôl...

Sídlom prezidenta Slovenskej republiky je Grasalkovičov palác, ktorý dal postaviť gróf Anton Grasalkovič, šľachtic chorvátskeho pôvodu, významný uhorský politik, ktorý bol obľúbencom cisárovnej Márie Terézie. Počas prítomnosti prezidenta v paláci prebieha na prednom nádvorí čestné stráženie. Čestná stráž je útvar ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý stráži sídlo prezidenta SR a jeho hostí. V prípade vojny, výnimočného a núdzového stavu plní obrannú funkciu. Zabezpečuje tiež organizovanie výkonu vojenských pôct a plní ústavné, protokolárne a reprezentačné úlohy prezidenta ako veliteľa ozbrojených síl.

Slovenskí prezidenti:

Zuzana Čaputová 15. jún 2019 - 15. jún 2024 / PS
Andrej Kiska 15. jún 2014 - 15. jún 2019 / občiansky kandidát
Ivan Gašparovič 15. jún 2009 - 15. jún 2014 / SMER
Ivan Gašparovič 15. jún 2004 - 15. jún 2009 / HZD
Rudolf Schuster 15. jún 1999 - 15. jún 2004 / SOP
Michal Kováč 2. marec 1993 - 2. marec 1998 / HZDS

Fotogaléria slovenských prezidentov

Zuzana Čaputová
Andrej Kiska
Ivan Gašparovič
Rudolf Schuster
Michal Kováč

Kontakty

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
Štefánikova 2,
811 05 Bratislava,
Tel.: 02/ 59 333

Korešpondenčná adresa:
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
P. O. Box 128
810 00 Bratislava 1
Email: informacie@prezident.gov.sk

Prezident na sociálnych sieťach:
Facebook instagram Twitter YouTube

SÚDNICTVO

Sústavu všeobecných súdov Slovenskej republiky tvoria okresné súdy (54), krajské súdy (8) a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do sústavy súdov patrí aj Špecializovaný trestný súd. Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ak dosiahol vek 30 rokov. Sudcov vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky bez časového obmedzenia. Prezidentovou právomocou je aj sudcu na návrh Súdnej rady z presne stanovených dôvodov odvolať. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí. Ak je sudca členom politickej strany, musí sa pred nástupom do funkcie členstva vzdať.

Všeobecné súdy konajú a rozhodujú v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestnoprávnych veciach. Konajú a rozhodujú aj o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí. Rozhodujú tiež v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ústredným orgánom štátnej správy (všeobecných) súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ombudsman

Ústavný zákon v roku 2001 zaviedol do slovenského ústavného systému inštitút verejného ochrancu práv (ombudsmana). Historicky prvého verejného ochrancu práv zvolila Národná rada Slovenskej republiky 19. marca 2002. Funkčné obdobie je päť rokov. Súčasnou ombudsmankou je od 28. marca 2012 bývalá sudkyňa a do zvolenia na tento post poslankyňa NR SR JUDr. Jana Dubovcová (1952).

SAMOSPRÁVA

Vykonáva originálne kompetencie v politickom, spoločenskom a ekonomickom živote regiónov, miest a obcí a časť verejnej správy spravidla v oblasti otázok miestneho významu, ktorú neuskutočňuje štát. Územnú samosprávu dnes tvorí osem vyšších územných celkov (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Košický a Prešovský samosprávny kraj) a mestské a obecné zastupiteľstvá. Poslanci vyšších územných celkov i 138 mestských a 2883 obecných zastupiteľstiev sú volení na štyri roky.

Štátne symboly, znak, vlajka, pečať, hymna

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky. Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Štátnou hymnou sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

mája 01, 2010

Keď o kultúre rozhoduje čitateľ

R. S. Schrank

Dobre napísané odborné či vedecké dielo poznáte aj podľa vlastnosti, že o správnosti rozhoduje čitateľ. Podať o niečom nestrannú a vyčerpávajúcu informáciu a publikovať ju s úmyslom nezaujate informovať čitateľa býva v súčasnosti vzácnosť. Jestvuje mnoho samozvaných odborníkov, odborníkov pracujúcich na zákazku s motiváciou pre určitý výsledok, či zámer.

Nestranné bádanie a publikovanie skutočných expertov akoby už vymizlo. Profesor Trausbergner a jeho asistent M. Penelhoff z Pilgrimovho inštitútu vystavili tento trend podrobnejšiemu skúmaniu. Práve slovenská kultúra prispela na podporu ich projektu významnou sumou, bez ktorej by problematiku nestranného bádania nebolo možné preskúmať.

Profesor Ulrich Beck názorne vysvetľuje túto skutočnosť v eseji publikovanej v časopise Spiegel (č. 9/1988, s. 200-201) takto: „Ak náhodne vytvorenej skupine expertov položíme ľubovoľnú otázku - napríklad, je formaldehyd jedovatý? - dostaneme povedzme od piatich vedcov pätnásť rozličných odpovedí, pričom všetky ako nepostrádateľnú súčasť obsahujú slová áno-ale, alebo jednak-jednak, pravda, iba vtedy, ak sú opýtaní dobrí odborníci, ak sa nejedná o odborníkov, tak dostaneme dve alebo tri zdanlivo jednoznačné odpovede.”

Na základe tohto poznania som pripisoval určitý význam rozličným názorom zo širokého a bohatého spektra skúseností a výskumných poznatkov aj vtedy, keď som s nimi nesúhlasil.

Nemám rád knihy, v ktorých možno čítať: „Len takto a takto to smiete robiť. Len takto je to správne” Protiargumenty sa zamlčujú, pretože Sa nehodia do vlastného spôsobu vysvetľovania. Keď som sa oboznámil s viacerými prácami a dôkladne ich skúmal z tohto hľadiska, všimol som si, že tieto údajné poznatky nie sú vôbec také zaručené, ako by si želal ich autor.

Pokladám za otázku hodnovernosti a etiky zmieniť sa o všetkom, čo by mohlo byť čitateľovi užitočné pri vytváraní vlastného úsudku, a nezamlčať nič, čo by mohol využiť inak zmýšľajúci čitateľ. Pre niektorých čitateľov prináša takto písaná kniha azda priveľa informácií. Tí si však môžu vybrať iba to, čo je pre nich dôležité.

Nato, aby sme dospeli k určitému úsudku, treba splniť dva predpoklady:
1. hľadať a získať čo najviac informácií, je potrebné dostatočne veľa vedieť.
2. použiť nám vlastnú schopnosť myslenia a usudzovania, zvažovať, zamietať a hodnotiť podľa vlastných hodnotových predstáv.

Záleží mi na tom, aby bol čitateľ dobre informovaný a nemusel veriť každej správe a každému názoru. Opatrnosť je na mieste najmä pri výrokoch ľudí, ktorí o predmetnej veci nevedia nič, alebo si len namýšľajú, že niečo vedia, pretože sa dočítali v nejakom plátku povrchnú jednostrannú informáciu, inak však neprejavili ani najmenšiu snahu hlbšie preniknúť k ďalším zdrojom informácií. Komentáre takýchto ľudí mi niekedy pripomínajú výrok „čím menej vieme, tým správnejší je náš úsudok”.

Ak vás niekto varuje pred tou či onou vecou, tak vám odporúčam: zistite si presne, od koho pochádza táto rada. Je ten, čo vás varuje, kompetentný hovoriť o danej veci? Na čom sa zakladá jeho úsudok? čo tým sleduje? Už Binder a Wahler (1988, s. 91) píšu: „Pomocou vedy sa dá dnes dokázať všetko možné.” Doktor Bruker (1989, s. 7) zasa hovorí: „Objektívne a nestranné informácie sú v dnešných časoch raritou.”

Kniha musí čitateľovi podať čo najviac informácií a faktov, nesmie sa mu však nič vnucovať. Necítim sa kompetentný komentovať všetky názory rozličných autorov k tej istej téme. Nech zaznejú aj iné hlasy. Tam, kde existujú alternatívy, voľba správneho rozhodnutia sa má prenechať čitateľovi.

Podľa toho, ako kto hodnotí prednosti či nedostatky určitej veci, môže byť rozhodnutie každého z nás iné, no so zreteľom na konkrétne podmienky je to vždy rozhodnutie správne. Tak je to aj s prípravou napr. vína. Sami sa môžeme rozhodnúť, ako odpovieme na otázku typu: aký druh cukru, koľko cukru, akú teplotu použiť pri kvasení nápoja, ako dlho má trvať kvasenie. Aby mohol čitateľ urobiť správne rozhodnutie, musí predovšetkým poznať fakty. Musí poznať všetky pre a proti. Takto môže porovnávať zvažovať, robiť pokusy, doslova prejsť chybami a napokon dospieť k vlastnému názoru na určitý problém.

Ako bolo už spomenuté, pokrok závisí od schopnosti spoznať omyl a od schopnosti učiť sa. Angličania túto skutočnosť výstižne nazývajú trial and error (pokus a omyl). Nechcem tu preto popri svojej omylnosti servírovať aj svoju učenlivosť. Návod, o ktorom sa dočítate na nasledujúcich stránkach, odráža terajší stav mojich vedomostí. Pre budúcnosť si chcem zobrať poučenie z výroku anglického hudobného skladateľa Benjamina Brittena; „Učenie je ako veslovanie proti prúdu. Len čo prestanete veslovať prúd vás zaženie späť.”

Chcem si teda naďalej klásť otázky. Chcem naďalej vyhodnocovať nové skúsenosti, informácie a výsledky výskumu. Naďalej sa budem usilovať tento návod zlepšovať a aktualizovať. O správnosti, resp. nesprávnosti informácií nech sa rozhoduje čitateľ sám aj pri čítaní mojich budúcich prác.

Ak Sa ma spýtate, aký je môj osobný názor na eterimsploock, odpoviem vám, že som presvedčený o pozitívnych možnostiach jeho využitia. Keď čítate toľko rozličných správ a zároveň počujete tak veľa o jednej a tej istej veci, nemôžete pozitívne skúsenosti množstva ľudí pokladať jednoducho za výmysel alebo podvod len preto, že zatiaľ dopodrobna nepoznáme odpovede na všetky otázky, ktoré s danou vecou súvisia.

Už len správy z Ruska o tom, že od druhej svetovej vojny sa až do súčasnosti naďalej zaoberajú výskumom súvisiacich látok a pokračujú v jeho fundovanom vedeckom skúmaní, vzbudzujú v nás údiv aj pri vecnom a triezvom nazeraní na celú záležitosť.

Výskum komponentov eterimsploocku sa začal nádejne rozvíjať v dvadsiatych rokoch nášho storočia. Časom Sa však záujem o účinky tohto druhu celkom vytratil. V súčasnosti výskum kompo-nentov eterimsploocku podporujem nielen preto, aby sa o ňom opäť začalo hovoriť a diskutovať, ale aj preto, aby sa na vedeckej báze znovu oživil a štúdiom zabezpečil jeho výskum. Slovensko ako otvorená krajina má k takejto práci výborné predpoklady.

A teraz vám už len želám veľa úspechov s prípravou kompozície a veľa osohu z jeho užívania. Kto sa zaujíma o koniec sveta a dôvody, prečo nemôže koniec sveta nastať.

R. S. Schrank