septembra 27, 2011

História slovenskej kultúry

kultúra začína u Cyrila a Metoda
Slovenská kultúra spojená s vývinom českých krajín ako geograficko-politického územia má svoju bohatú históriu. Nositeľmi kultúry a duchovnej tvorby na československom území boli nielen príslušníci českej a slovenskej národnosti a potom českého a slovenského národa, ale aj príslušníci iných národností a národov, ktoré pod vplyvom ekonomicko-politického vývinu utvárali alebo osobitné národnostné enklávy (Nemci, Poliaci), prípadne ucelené územia (Maďari, Ukrajinci), alebo sa sformovali ako spoločenské skupiny v jednotlivých mestách (napr. nemeckí mešťania, remeselníci, baníci, hutníci).

Českú a slovenskú kultúru chápeme ako aktívne pôsobiace prejavy materiálnej a duchovnej tvorby Čechov a Slovákov a tvorby príslušníkov iných národov a národností spojených s obyvateľstvom českého a slovenského územia bez ohľadu na národnosť.

Obidve kultúry prijímali podnety od kultúr iných národov a pozitívne reagovali na ich hodnoty. Boli to najmä hodnoty antickej (gréckej, rímskej) kultúry a jej dedičov a kultúr susedných národov. Hlboké a plodné vzťahy si utvárali ku kultúre slovanských národov. K začiatkom tejto orientácie patrí kultúrna misia slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. K ich dielu sa hlásia nielen Česi a Slováci ale aj ďalšie slovanské národy. Od 18. storočia silnela orientácia na slovanské národy, najmä na mohutný ruský národ. Tento vzťah je pre českú a slovenskú kultúru dôležitý, lebo pomáhal formovať ich osobitosť.

Rovnako dôležitý je aj vzťah k českej kultúre, s ktorou slovenskú kultúru spájal nielen spoločný osud utláčaného národa, ale aj jazyková blízkosť, spoločný jazyk užívaný od 15. do 19. storočia v rozličných formách. Tradícia vzťahov českej a slovenskej kultúry je obsahom i formami najbohatšia. Kultúrne obdobie Veľkej Moravy pokladáme za spoločný duchovný odkaz našich národov.

septembra 20, 2011

Kultúra do Veľkej Moravy

Vestonická Venuša
Čechy, Morava aj Slovensko, ako sa v priebehu tisícročia vyhranili po stránke ekonomickej, historickej a kultúrnej, majú zásluhou sústredeného archeologického výskumu posledných desaťročí hojné doklady o živote a práci obyvateľstva rozličných kmeňov počnúc staršou dobou kamennou. Kultúrne pamiatky sú veľmi dôležitým materiálom, priam výrečným svedkom pre presnejšie určenie typu obyvateľstva a konkrétnej etapy.

Už dávnejšie bola vyvrátená nevedecká téza o neobývanom a prázdnom Slovensku, pretože množstvo archeologických objavov ukazuje na bohatú minulosť tohto územia vo všetkých fázach vývinu človeka a ľudu na jeho území. Československým územím prešli mnohé kmene, určené predovšetkým podľa kultúrnych pamiatok, podľa hmotnej kultúry. Od 5. storočia n. l. začalo sídliť v Čechách a na Slovensku slovanské obyvateľstvo, predkovia českého a slovenského národa.

Všetky obdobia dejín, vrátane staršej doby kamennej zanechali výrazné stopy svojho života vo výrobných nástrojoch, zbraniach a kultúrnych pamiatkach. Boli to predovšetkým výtvarné pamiatky, predmety, spojené s rozličnými obradmi (predovšetkým pri pochovávaní mŕtvych) a šperky.

Z obdobia neandertálskeho človeka nachádzame na našom území kamenné a kostené nástroje a zbrane, nie však kultúrne predmety.

Asi pred 25 000 rokmi sa stala Morava dôležitým ohniskom stredoeurópskeho vývoja. Hojnosť veľkej zveri, najmä mamutov sem lákala lovcov. Ich dočasné sídliská boli odkryté v Dolných Vestoniciach na južnej Morave a v Předmostí u Přerova. Duševný život týchto lovcov mamutov približujú výtvarné nálezy - rytiny a kresby zveri a drobné sošky zvierat a ľudí. Najväčší ohlas z nich získala soška ženy, nájdená v Dolných Věstoniciach, známa ako Věstonická Venuša.

Medzi najstaršie doklady umeleckej tvorby na slovenskom území patrí soška ženy, nájdená pri Moravanoch nad Váhom a archeológmi nazvaná Venuša z Moravian. Plastika, sformovaná z mamutej kosti, je necelých 8 cm vysoká a predstavuje ženu, na ktorej neznámy autor zdôraznil základné vlastnosti ženy rodičky. Poznatky o súvislom vývine umeleckej tvorby na československom území sú síce dosť medzerovité, jednako sa však podarilo rekonštruovať základné typy jednotlivých kultúrnych období.

Z mladšej doby kamennej sa zachovali predovšetkým zvyšky keramiky (najmä keramika zvoncových pohárov). Z mladoneolitického obdobia sú doklady už o maľovanej keramike a v jaskyni Domica našli archeológovia nástenné kresby uhľom, ktoré pozostávajú z obrazcov geometrického tvaru. Našli sa výtvarné pamiatky, ktoré dokazujú bohatú pulzáciu kultúr.

Prelomom vo vývine kultúr bolo objavenie kovu, spracúvanie bronzu. Ozdobné prvky na keramike sú podriadené úžitkovosti, nádoby sú tvarovo bohatšie. V dobe bronzovej objavujú sa šperky, rozličné ozdoby, medzi nimi náramky, prstene, náhrdelníky a pod. Ornamenty využívajú rozličné geometrické tvary, línie, oblúky, vlnovky a pod. V staršej dobe bronzovej sa na našom území rozvinuli dve výrazné kultúrne oblasti: únětická (podľa pohrebiska v Úněticiach neďaleko Prahy) a maďarovská (podľa náleziska v Maďarovciach pri Krupine). Okrem výrobných nástrojov a zbraní sa tu našli aj umelecké ozdoby: náhrdelníky, náramky, náušnice, ihlice, spony.

Na sklonku doby bronzovej, pred koncom druhého tisícročia pred n. l. sa na našom území rozšírila tzv. lužická kultúra, v ranej dobe železnej, od 7. storočia pred n. l. bylanská kultúra (podľa náleziska Bylany pri Českom Brode). Aj železná doba je výtvarne bohato dokumentovaná keramikou a stavbou impozantných mohýl na pohrebiskách. Umelecká kultúra sa dostáva do užšieho kontaktu s tvorbou a so spôsobom výroby skýtsko-tráckych kmeňov a spolu s nimi podlieha vplyvu tvorby na území Strednej Ázie.

Vo 4. storočí pred n. l. ovládli strednú Európu, a teda aj naše územie Kelti, ktorí vynikali v drobnom umeleckom remesle - šperkárstve, emailérstve, sklárstve a razili prvé mince na našom území. Keltské osídlenie vystriedalo germánske obyvateľstvo (Markomani a Kvádi), proti ktorým Rimania vybudovali na Dunaji opevnenú hranicu. Na území Slovenska sa našiel väčší počet pamiatok po rímskej kultúre. O rozvinutom vnútornom živote svedčí Jupiterov chrám objavený v Rusovciach, náleziská mincí. keramika, masky, strieborná misa so zachytením rozličných zvierat (Stráže) a strieborný tanier s reliéfmi, ktoré zobrazujú scény zo života Rimanov.

Menej dokladov sa našlo na obdobie sťahovania národov a na prvé storočia (5.-7.) n. l. po príchode slovanského obyvateľstva, no dá sa predpokladať, že aj oni rozvíjali v styku s inými kmeňmi svoju vlastnú kultúru. Vstupom Avarov do Karpatskej kotliny utužili sa kontakty s tvorbou cudzích kultúr. V 7. storočí rastie počet pamiatok, na ktorých sú reliéfne ornamenty s motívmi zvierat, rastlín a niektoré antické mytologické motívy, ktoré sú dokladom o kontaktoch s antickou kultúrou. Styky s rozličnými kultúrami prinášali aj nové technické postupy.

Medzi najvýznamnejšie nálezy z tohto obdobia patrí meč z kniežacieho hrobu v Blatnici, ktorý svedči o vysokom vkuse Slovanov usídlených na našom území. Živé kontakty sa odrazili na umeleckej náročnosti zachovaných pamiatok, najmä šperkov, ktoré sú slovanskej proveniencie, hoci na nich vidieť vplyv arabského a orientálneho umenia. Slovanské obyvateľstvo na území Čiech a Slovenska sa v prvých storočiach dostáva do pozornosti kresťanského sveta a jeho panovníkov, čo znamená predel v ich politickom a kultúrnom vývine.

V 9. storočí vzniká prvý štát slovanských kmeňov v strednej Európe - Veľká Morava.

septembra 14, 2011

Kultúra Veľkej Moravy

Keď sa začiatkom 9. storočia formoval prvý slovanský štát pod názvom Veľká Morava, okrem moravských a západoslovenských území pričlenili sa aj české zadunajské územia.

Z obyvateľov, ktorých nazývali aj „moravskí Slovieni", sa postupne sformovala česká a slovenská národnosť. Z hľadiska kultúrneho vývinu je táto epocha veľmi dôležitá. Veľká Morava sa dostávala do napätia s franskými kráľmi, ktorým záležalo na tom, aby obyvateľstvo tohto územia bolo christianizované, aby sa tak včlenilo do kultúrnej oblasti riadenej franskými biskupmi. To sa spočiatku aj darilo. Napríklad prvý kostol v Nitre, kde vo svojom kniežatstve vládol Pribina, vysvätil približne v rokoch 826-828 salzburský biskup Adalram, čo znamenalo, že tu mali vplyv cudzí kňazi. Otázka christianizácie zohralo v zápase veľkomoravských kniežat o suverenitu veľmi dôležitú úlohu.

Knieža Rastislav
Najmä knieža Rastislav sa usiloval vymaniť spod vplyvu biskupov Franskej ríše. Kresťanská ideológia pomáhala likvidovať staré spoločenské záväzky a podporovala rast feudálnej spoločnosti. Rastislav chcel mať na Veľkej Morave nezávislú cirkevnú organizáciu. Keď rímsky pápež nepodporil toto jeho úsilie, obrátil sa roku 862 s posolstvom na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou, aby mu poslal učiteľa, ktorý by náboženské učenie vykladal v jazyku zrozumiteľnom obyvateľom Veľkej Moravy. Byzantský cisár poslal učiteľov Konštantína a Metoda, rodákov zo Solúna, ktorí hovorili po sloviensky, rečou, ktorá sa stala prvým spisovným jazykom Čechov, Slovákov a viacerých slovanských národov.

Na svoju misiu sa Konštantín a Metod dobre pripravili. Aby sa dokonale realizovalo ich misijno-kultúrne poslanie, utvorili pre svojich žiakov písmo nazvané hlaholské (z gréckej malej abecedy), preložili do slovienskeho jazyka viacero spisov, prevažne liturgického charakteru. Po húževnatom zápase so svojimi odporcami, nemeckými biskupmi dosiahli pre Veľkú Moravu cirkevnú nezávislosť. Keďže Konštantín roku 869 v Ríme umrel, na Veľkú Moravu sa vrátil už len Metod, ktorého roku 869 pápež Hadrián II. vysvätil za panónskeho arcibiskupa a schválil bohoslužby v slovienskej reči. Intrigy nemeckých biskupov mu strpčovali jeho pôsobenie, dočasne ho dali aj uväzniť.

Rastislavov nástupca Svätopluk vyhostil po Metodovej smrti jeho žiakov, keď predtým dosiahli nemeckí biskupi zákaz bohoslužieb v slovienskom jazyku. Metodovi žiaci sa uchýlili do Chorvátska, Bulharska a Byzancie, kde pokračovali vo svojej pastorizačnej a literárnej práci. Pre kultúrny vývin Veľkej Moravy to bola veľká strata, lebo opäť začal prevažovať vplyv cudzích kultúr a vývin vlastnej kultúry sa spomalil.

Pamiatky z čias Veľkej Moravy a diela Metodových žiakov jasne potvrdzujú, že išlo o veľmi kultivovaný jazyk, ktorý bol schopný tlmočiť dôležité, na myšlienky bohaté diela. Staroslovienčinu prijali všetky slovanské národy, ba vplývala aj na kultúru a jazyk niektorých neslovanských národov. Ako cirkevný jazyk pretrvávala až do nášho storočia. Zavedením do života staroslovienčiny, jazyka, ktorý podnietil vývin jazykov jednotlivých slovanských národov, epocha Veľkej Moravy predstihla mnohé národy západnej Európy. Tradícia slovanských učiteľov stala sa pokrokovou tradíciou obidvoch bratských národov.

Kultúra Veľkej Moravy bola bohatá. Okrem významného faktu, že v Konštantínovi a Metodovi právom vidia obidve národné literatúry svojich prvých spisovateľov a že literárna tvorba tohto obdobia je najstarším obdobím českej a slovenskej literatúry, dokazujú bohatosť kultúry aj objavené sídliská s početnými cirkevnými stavbami. Najdôležitejšími centrami boli lokality Mikulčice, Staré Město na Moravě, Pohansko, na Slovensku Nitra, Bratislava, Pobedim a Ducové. Československí archeológovia objavili v týchto lokalitách hradiská a chrámy, z ktorých najmä sakrálne stavby dokazujú vysokú staviteľskú a architektonickú úroveň.

Rovnako aj objavené šperky, zbrane, výrobné nástroje a keramika svedčia o vysokej kultúrnej úrovni, rozvinutej výrobe (hrnčiarstvo, hutníctvo, solivary, uhliarstvo) a poľnohospodárstve (obilninárstvo, vinohradníctvo, rybolov, včelárstvo, chov dobytka).

Pokiaľ ide o najstaršiu architektúru, stavebným materiálom v tomto období bolo drevo. Používalo sa pri stavbe obydlí, kmeňových a kniežacích hradísk. Už vo veľkomoravskom období sa však prechádza aj ku kamenným stavbám - spomeňme predovšetkým rotundy a kostoly v Mikulčiciach, Starom Meste pri Uherskom Hradišti, z prvej polovice 9. storočia, v Pohansku a Břeclavi a o polstoročie mladší Levý Hradec. Aj opevňovacie stavby a šľachtické sídla sa začínajú stavať z kameňa.

Po zániku Veľkomoravskej ríše sa slovanské obyvateľstvo rozdelilo na dve skupiny, ktoré potom žili v odlišných historických podmienkach. Česi si už v 10. storočí utvorili vlastný štát, ktorý prispieval k upevňovaniu národnej pospolitosti, predkov Slovákov si však podrobil uhorský štát. Pripútanie k Uhorsku brzdilo utváranie slovenskej národnej pospolitosti. Hoci Česi a Slováci žili oddelene v dvoch štátnych celkoch, vzťahy medzi nimi sa nepretrhli.

Povedomie jazykovej blízkosti a úzke kultúrne aj hospodárske vzťahy napomáhali udržiavaniu povedomia najbližšieho príbuzenstva.

septembra 06, 2011

Česká literatúra za feudalizmu

Jan Amos Komenský
Česká literatúra za feudalizmu (907-1780) - kultúrny vývoj v ranom feudalizme charakterizoval predovšetkým zápas medzi pohanstvom a nastupujúcim kresťanstvom, na našom území navyše aj stretanie sa latinskej liturgie so slovanskou bohoslužbou. Umenie slúžilo najmä bohoslužobným cieľom. Vznikla sieť kostolov a kláštorov, ktoré sa stávali strediskami literárnej a výtvarnej umeleckej činnosti. Slovenská kultúra historicky úzko súvisí s vývojom českej, preto v tomto článku najprv zmapujeme ako sa vyvýjala česká literatúru za feudalizmu.

Česká literatúra zaberá medzi európskymi literatúrami osobitné postavenie svojou demokratickosťou, výrazom túžby po sociálnej a národnej spravodlivosti. Významné bolo to, že Slovania už od začiatku prijímali kresťanstvo v jazyku blízkom ľudu, kým v ostatnom svete používala cirkev jazyk, ktorý nebol laikom zrozumiteľný - latinčinu či gréčtinu. Črty ľudovosti a spojenie s nižšími vrstvami obyvateľstva sa presadzujú v českej kultúre výrazne počas celého jej rozvoja, hoci nie vždy s rovnakou intenzitou (najvýraznejšie v husitskom období, v čase národného obrodenia a v socialistickom hnutí).

Prvky staroslovienskej tvorby po zániku Veľkej Moravy nachádzame napríklad v počeštenej podobe piesne Hospodine pomiluj (zo zač. 11. st.). O čosi neskoršie sa začína na českom území, rozvíjať latinská literatúra, ktorá prevládala až do 12. storočia. K jej najcennejším pamiatkam patrí predovšetkým Kosmova kronika (12. st., autor cirkevný hodnostár Kosmas, 1045-1125) a tzv. Kristiánova legenda (Václavská, z druhej pol. 10. st.).

Po počiatočnej prevahe literatúry s náboženskou tematikou sa v období vrcholného feudalizmu (od pol. 13. st.) začína proces laicizácie, do literatúry okrem kňazov prenikajú aj autori spomedzi šľachticov. Dokladom o začatí používania českého jazyka je pieseň Svatý Václave (12. st.). Popri literatúre s náboženskou tematikou (Legenda o Judášovi) pribúdajú svetské námety (Alexandreis, Dalimilova kronika). Od polovice 14. storočia vstupuje do literatúry aj meštiansky život, tvorba sa začína deliť podľa svojho určenia na náročnú spisbu pre vybrané publikum (formálne vybrúsená legenda Život svaté Kateřiny) a na demokratickejšie diela určené pre širší okruh (Legenda o sv. Prokopovi, zo svetskej epiky napríklad rytiersky príbeh Tristan a Izolda). Didaktickú poéziu, ktorá formovala dobový ideál rytiera a panovníka, pestoval šľachtic Smil Flaška z Pardubíc ( alegorická skladba Nová rada).

Zachovala sa žiacka aj milostná lyrika (Závišova píseň). Mestský život zachytávajú satirické a výchovné skladby Podkoní a žák, Satiry o řemeslnících a konšelích (asi 1370). Krízové prvky feudálneho poriadku pranierovali ľudoví kazatelia. Husovi predchodcovia (napr. Jan Milíč z Kroměříže). K českému čitateľovi sa svojimi nábožensky vzdelávacími spismi obracal Tornáš Štítný ze Štítného. Latinská literatúra doznieva predovšetkým v kronikárstve (Kosmovi pokračovatelia - Petr Žitavský a.i.).

Začína sa rozvíjať aj krásna literatúra napríklad Pasionál, Kronika trojanská, považovaná za prvú českú tlačenú knihu (r.1468), Tkadleček (zač. 15. st., reflexívna próza vysokej úrovne).


Jan Hus
Husitské revolučné hnutie priblížilo literatúru ľudu, počeštila sa bohoslužba, vznikali bojové piesne (Kdož jsú boží bojovníci). Hlavným tlmočníkom názorov ľudových más sa stal Jan Hus (umučený cirkvou roku 1415, spisy Postila, Knížky o svatokupectví a i.). Odsúdil bohatstvo, svetskú moc cirkvi, obracal sa proti predaju odpustkov. Jan Hus mal dar prostého, presvedčivého podania, ľudu zrozumiteľného.

Po likvidácii husitského revolučného hnutia ešte doznievajú náboženské polemiky (traktáty, manifesty, satiry) a dozrieva dielo svojrázneho náboženského mysliteľa Petra Chelčického (+ 1460; Sieť viery, O trojiem lidu a i.). Jeho názory odsudzujúce svetskú moc cirkvi a hlásajúce „nepriečenie sa zlému" ocenil v 19. storočí L. N. Tolstoj. V čase Jiřího z Poděbrad sa rozvíjala predovšetkým právnická literatúra (Ctibor Tovačovský z Cimburka, + 1449) a stúpal podiel zábavného čítania. Renesančné problémy slobody, spravodlivého usporiadania sveta, pomeru k autorite sa v českej literatúre riešili vo vzťahu k náboženstvu. Tie renesančné smery, ktoré zdôrazňovali dôveru v rozum, individualizmus, radostné pozemšťanstvo, prenikali len veľmi vzácne (renesančné rozprávanie Hyňka z Poděbrad). Humanistický prúd sa v Čechách rozvíjal jednak v línii latinskej tvorby (Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic), jednak v českej (Viktorin Kornel ze Všehrad). Prekvitala aj náboženská literatúra (kancionály).

Veľký rozmach literatúry nastáva od polovice 16. storočia. Ide o mravoučnú a populárno-náučnú tvorbu (Kronika Václava Hájka z Libočan + 1553), veľmi obľúbené boli cestopisy (Václav Vratislav z Mitrovic). Edičné úsilia sa sústreďujú predovšetkým okolo spisovateľa a majiteľa tlačiarne Daniela Adama z Veleslavína (+ 1599). Význačnú úroveň dosahovala literatúra utváraná v prostredí jednoty bratskej, ktorá nadväzovala na odkaz Petra Chelčického. Dokončil sa vynikajúci preklad biblie (Bible kralická), ktorý na mnoho rokov uzákonil český jazyk. Jan Blahoslav, biskup jednoty bratskej a reformátor jej školstva, má podiel na kancionáloch (Šamotulský kancionál), na prácach o histórii jednoty a na stanovení pravidiel básnictva (Musica). Svetské básnictvo predstavuje satirik Mikuláš Dačický z Heslova (Prostopravda). Pre divadlo sa písali biblické hry, ale aj frašky zo života ľudu (Sedlský masopust). Prozaické ľudové čítanie, tzv. knižky ľudového čítania, obmieňa stredoveké a renesančné látky (Faust a pod.).

Po víťazstve protireformácie (1620) zažala katolícka cirkev a predovšetkým jezuitský rád nápor proti husitským a reformačným tradíciám vo vedomí ľudu. Literatúra sa stala nástrojom protireformačnej propagandy. Významní tvorcovia museli opustiť vlasť, napríklad historik Pavel Skála ze Zhoře a Pavel Stránský, autor encyklopedického spisu O státě českém (1634), ale predovšetkým svetový zjav Jan Amos Komenský (1592-1670), ktorý popri dielach s náboženským obsahom a zakladateľských pedagogických prácach sa uplatnil aj ako básnik, dramatik a autor významnej alegorickej skladby Labyrint sveta a raj srdca.

Na domácej pôde vznikali mravokárne a satirické skladby (Satira na čtyři stavy) a duchovná pieseň blízka ľudovému cíteniu (Adam Václav Michna z Otradovic).

V druhej polovici 17. storočia nastal hlboký úpadok českej literatúry, väzba s tradíciou sa pretrhla, novo vznikajúca jezuitská literatúra (Felix Kodlinský, + 1678 - Zdoroslavíček) nezapustila korene medzi ľudom. Ten aj napriek prenasledovaniu tajne zotrvával v evanjelickom náboženstve, zo zahraničia sa tajne dopravovala nekatolícka náboženská tlač. Obľubu si získali kroniky (Jan František Beckovský, Tomáš Pěšina z Čechorodu). Vlastenecký záujem prenikol aj do jezuitského rádu (Bohuslav Balbín, + 1688 - latinský spis o českej vzdelanosti Učené Čechy).

Nové oživenie českej literatúry nastáva až na konci 18. storočia, keď sa kríza feudalizmu prehlbuje a objavujú sa prvky nových, kapitalistických vzťahov. Začína sa obdobie národného obrodenia. Pribúdajú vedecké práce o národnej minulosti (Gelasius Dobner, František Martin Pelcl, predovšetkým však Josef Dobrovský, 1753-1829, vynikajúci filológ a zakladateľ slavistiky). Nové myšlienky rozširuje medzi ľudom zábavná a vzdelávateľská literatúra, ktorú vydával Matej Václav Kramerius.

septembra 01, 2011

Výtvarné umenie a sochárstvo

Výtvarné umenie a sochárstvo za feudalizmu v stredoveku sa podriaďovalo záujmom cirkvi. V maliarstve sa rozvíjala predovšetkým knižná ilustrácia, ktorá v románskom období dosiahla v špičkových dielach, ako bol Vyšehradský kódex z konca 11. a Žaltář ostrovský z konca 12. storočia, vynikajúcu úroveň. Z najstarších nástenných malieb je známa najmä výzdoba rotundy v Znojme zo začiatku 12. storočia (maľby zachycujú rodokmeň vládnuceho rodu Přemyslovcov).

Gotické vplyvy prichádzajú do českého maliarstva až na začiatku 14. storočia. Najstaršie doklady prináša knižné maliarstvo (Pasionál abatyše Kunhuty z prvej štvrtiny 14. st., Velislavova biblia z polovice 14. st.) a nástenné maľby v strakonickom kláštore.

Roudnícka madona
(Mistr Třeboňský)
Vplyvy talianskeho maliarstva sa spojili s domácimi tradíciami v tabuľovom maliarstve menom neznámeho tzv. Majstra vyšebrodského. Veľký rozvoj maliarskeho umenia nastal v čase vlády Karla IV., potom ako v Emauzskom kláštore a Svätováclavskej kaplnke Katedrály sv. Víta v Prahe, tak aj na hrade Karlštejn. Realistickým zachytením ľudových postáv prekvapuje Majster Teodorik. V osemdesiatych rokoch 14. storočia vzniklo dielo Majstra z Třeboně, imponujúce osobitným maliarskym rukopisom a zmyslom pre zobrazovanú realitu. Maliarstvo knižných miniatúr dospelo k dokonalosti v období Václava IV. České gotické maliarstvo predstavuje osobitný prínos do európskej kultúry.

Renesančné umenie sa postupne presadzovalo v 16. storočí. Na dvore cisára Rudolfa II. pôsobila skupina význačných cudzích umelcov, ktorá však nemala výraznejší vplyv na rozvoj domáceho maliarstva, rovnako ako rané baroko. Až na prelome 17. a 18, storočia dozreli v českom maliarstve osobité individuality, ktoré utvorili českú barokovú školu. Patria sem predovšetkým Karl Škrét, Petr Brandl, Jan Kupecký, Václav Vavřinec Reiner. Všetci vynikli ako maliari oltárnych obrazov a portrétov, Reiner aj ako maliar bitiek a krajín.

Sochárstvo a sochárska výzdoba v románskom období ostávala v úzkom spojení s cirkevnou architektúrou. Až neskoršie, s prechodom od románskeho obdobia ku gotickému sa socha osamostatňuje, nadobúda charakter svojbytného výtvarného artefaktu, ako to dokladá reliéf na malostranskej mostovej veži v Prahe z prvej polovice 13. storočia a sochárska výzdoba chrámu v Předklášteří u Tišnova (polovica 13. st.).

V gotickom období sa najskôr rozvinula ornamentálna dekorácia, na začiatku 14. storočia nastal rýchly rozvoj figurálneho sochárstva, predovšetkým madon, krížov, sôch najrozmanitejších svätcov. Česká gotika sa usilovala o realistické vystihnutie typov, ako to dokumentuje napríklad sochárska výzdoba chrámu sv. Víta v Prahe. V období gotiky dosiahlo české sochárstvo vynikajúcu úroveň a veľkú mieru svojbytnosti, takže ovplyvnilo umelecký vývoj v celej strednej Európe. Aj do vývinu sochárstva zasiahol tzv. krásny sloh, ktorý sa pokúšal o syntézu realistickej vernosti a idealizácie. Zrelá gotika sa niesla opäť v znamení víťazstva realistických tendencií (dielo Antonína Pilgrama koncom 15. st., realizované napr. v Brne - sv. Jakub, portál Starej radnice).

F.M. Brokoff
Zato renesančné sochárstvo nedosiahlo v Čechách ani osobitosť, ani väčšie rozšírenie. Inakšie to bolo v barokovom období, keď sochárske práce zdobili šľachtické paláce aj nové chrámy slúžiace protireformačnému úsiliu cirkvi. Svetovú úroveň dosiahlo české sochárstvo zrelého baroka predovšetkým v diele Matyáša Brauna (sochárska výzdoba Kuksu a Karlovho mostu v Prahe) a Ferdinanda Maximiliána Brokoffa (tak isto sochárska výzdoba Karlovho mostu, náhrobok V. z Mitrovíc v Prahe). Možno pritom hovoriť o českej škole, ktorá najmä v 18. storočí zahŕňala množstvo osobitých tvorcov nevšednej kvality.

Na konci baroka a v čase nástupu klasicizmu sa začal úpadok českého sochárstva, ktorý trval až do polovice 19. storočia.

augusta 31, 2011

Divadelné hry a hudba za feudalizmu

Hudba za feudalizmu
Hudba za feudalizmu
Divadelné hry a hudba za feudalizmu - prvky divadla nachádzame v ľudových zvykoch a obradoch už v prvotnopospolnej spoločnosti, niektoré sa udržali v dedinskom prostredí mnoho storočí. V období feudalizmu sa rozvíjalo od 12. storočia cirkevné divadlo, ktoré klérus využíval na propagáciu náboženských myšlienok medzi negramotnými veriacimi (napr. Hra tří Marií). Spočiatku sa používala latinčina, od 13. storočia prenikala do týchto hier čeština.

Ako herci sa už uplatňovali nielen kňazi, ale aj laici, predovšetkým študenti. Do hier sa dostáva množstvo svetských prvkov, kritika spoločenských neduhov, aj nejeden hrubší výraz, ba aj výjav (napr. staročeský Mastičkář zachycujúci vo vulgárnej forme nákup mastí pre Kristovo telo u výrečného obchodníka). Divadelné hry potom vykázali z kostola a hrali sa na námestiach. Husitské revolučné hnutie ich vo svojej mravnej prísnosti odsudzovalo a prenasledovalo.

V renesančnom období sa najmä na školách hrali biblické hry v českom jazyku. Okrem starozákonných príbehov sa občas uplatnili aj motívy zo súčasného života, ťažkanie si na nespravodlivé rozdelenie svetského bohatstva (Pavel Kyrmezer). Hrali sa aj historické hry Don Campanus Vodňanský), latinské hry sa uvádzali z pedagogických dôvodov. Možnosti, ktoré poskytujú divadelné predstavenia pre výchovu, pochopil predovšetkým pedagogický reformátor Jan Amos Komenský (Schola ludus).

Po bielohorskej porážke nastal úpadok českého divadla, udržovalo sa len na dedine (Rakovnická hra vánočni, diela moravského kantora Jana Tomáša Kuzníka). Na bohatých šľachtických sídlach sa uplatňovali talianske opery hrané zväčša cudzími spoločnosťami, ale niekedy aj súbormi zostavenými zo zamestnancov.

Cirkev využívala na podporu protireformácie náboženské hry (tzv. jezuitské divadlo). V mestách vystupovali kočovné talianske, nemecké aj anglické súbory, ktoré občas naštudovali hru aj v češtine.

Profesionálne divadlo v českej reči vzniklo až v čase národného obrodenia.

Hudba má dávnu tradíciu už od praveku, kedy sa česká ľudová hudobná tvorba začína rozvíjať ako cirkevná hudba. Od polovice 9. storočia sa objavuje predovšetkým slovanský cyrilometodejský spev byzantského pôvodu a rímsky gregoriánsky chorál, ktorý so zánikom staroslovienskej bohoslužby prevládol. Dokladom o jeho úrovni je misál vyšebrodského kláštora z konca 12. storočia.

Vrcholný rozvoj dosahuje cirkevný spev v čase Karola IV., keď sa popri gregoriánskom chorále dočasne objavuje aj slovanská liturgia.

Svetská hudba má najstaršie korene v tvorbe minnesängrov na pražskom dvore (Heinrich von Meissen v 13. st., Guillaume de Machaut na dvore Jána Luxemburského). Česká svetská umelá tvorba je zastúpená v druhej polovici 14. storočia anonymnými skladbami. Dřevo se listem odievá, Andělíku rozkochaný, Otep myrhy. Podľa mena poznáme tvorcov svetských piesní Jana z Jenštejna a Záviša ze Zap.

Najvýznamnejším českým hudobným prejavom 15. storočia je husitský spev (bojovné piesne Kdož jsú boží bojovníci, Povstaň, povstaň, veliké město Pražské), na ktorý nadväzuje spev jednoty bratskej (hymny, kancionály). V 15. a 16. storočí pôsobili v Čechách tzv. literátske bratstvá, ktoré rozvíjali vokálny viachlas.

Na mnohých šľachtických sídlach vznikli zámocké kapely (Rožmberkovci). Renesančnú hudbu ovplyvnila nizozemská a benátska tvorba (Jiří Rychnovský, Kryštof Harant z Polžic). Spomedzi tvorcov českej barokovej hudby vynikol v 17. storočí Adam Václav Michna z Otradovic a o storočie neskôr skladateľ Bohuslav Matěj Černohorský a jeho škola (Jan Zach, František Xaver Brixi a i.).

Základ českej hudobnosti v 18. storočí položila skladateľská a pedagogická činnosť českých vidieckych kantorov. Výsledky ich pôsobenia sa prejavili vo forme význačného podielu českých komponistov na tvorbe európskeho hudobného klasicizmu. V prípravnom období klasicizmu sa predovšetkým uplatnil František Václav Miča (1694-1744, autor symfónií, kantát a oratórií pôsobil ako zámocký kapelník v Jaroměřiciach n. R.) a Jan Václav Stamic (1717-1757, kapelník v Mannheime a zakladateľ tzv. mannheimskej školy).

V ranom klasicizme bola známa rodina Bendovcov, osobitne Jiří Antonín Benda (1722-1781, zakladateľ scénickej melodrámy, autor opier, koncertov a symfónií, pôsobil v Gothe), a Josef Mysliveček (1737-1781), ktorý pôsobil v Taliansku, kde dostal meno Il divino Boemo („božský Cech"), autor opier Semiramis, Bellerofonte a symfónií.

Obdobie vrcholného klasicizmu predstavuje Jan Ladislav Dusík, Jan Václav Vořišek a Antonín Rejcha (pôsobil v Paríži). Medzi domácich skladateľov klasicistického obdobia patrí aj pražský priateľ a hostiteľ W. A. Mozarta František Xaver Dušek (1731-1799), zakladateľ českej klavírnej školy.

augusta 30, 2011

Architektúra a veda

Hudba za feudalizmu
Architektúra a veda

Architektúru románskeho ob-dobia predstavujú predovšet-kým chrámové kamenné stavby, nad ktorými sprvu ešte prevažo-vali drevené stavby. Kamenné kostoly majú podobu malých rotúnd napr. na Řípe, v Znojrne, alebo priestornejších, podlhovas-tých bazilík (sv. Jiří na Pražskom hrade, Třebíč). Z kameňa vznikali však aj svetské stavby - paláce na Pražskom hrade, v Olomouci, na Vyšehrade a niektoré meštian-ske domy v pražskom Starom Meste.

Na konci 12. storočia pramene uvádzajú asi štyridsať kamenných stavieb v Prahe. V tom čase bol postavený aj prvý kamenný most cez Vltavu zvaný Juditín (podl'a manželky kráľa Vladislava II.), Gotický sloh prenikal do Čiech z Francúzska v 13. storočí. K rano-gotickým stavbám patrí Anežský kláštor a staromestská synagoga v Prahe, kláštory a kostoly v Zlatej Korune a vo Vyššom Brode, Předklášteří pri Tišnove a na Velehrade pri Uhorskom Hradišti. Ranogotické sú aj niektoré české hrady - Křivoklát, Zvíkov, Písek, Bezděz.

Architektúra zaznamenala veľký rozmach v rámci gotického umenia počas vlády Karla IV. Podľa jednotného plánu bolo vybudované pražské Nové Mesto, vznikajú významné cirkevné a svetské stavby (katedrála sv. Víta, Emauzský kláštor, Staromestská radnica, Karlov most). Medzi vtedajšími staviteľmi vynikol Francúz Matyáš z Arrasu a Pert Parléř zo Švábska, ktorý bol aj sochárom.

K pamiatkam vrcholnej gotiky mimo Prahy patrí hrad Karlštejn, chrámy v Plzni a v Kolíne.

Neskorá česká gotika nesie podľa kráľa Vladislava Jagelovského označenie vladislavská. Jej tvorcami boli predovšetkým Matyáš Rejsek (1445-1506) a Beneš Rejt (1451-1534), hlavnými stavbami sú kutnohorský chrám sv. Barbory, Vladislavská sála na Pražskom hrade a kostol v Lounoch. Rejsek je aj autorom sochárskej výzdo-by Prašnej brány v Prahe.

V období renesancie sa v českých krajinách uplatnili talianski sta-vitelia. Kým v gotickom období sa stavali najmä kostoly, v rene-sancii prevládajú svetské stavby - zámky, meštianske domy. Taliansky stavebný štýl sa v Čechách osobitne obmieňal, a tak hovorime o tzv. českej renesancii. Jej hlavnými pamätníkmi sú mestské rezervácie v Telči a v Slavoniciach, jednotlivé stavby v Plzni a v Olomouci. Za najvýznamnejšiu pamiatku českej renesancie je považovaný letohrádok kráľovnej Anny (Belveder) v záhrade Pražského hradu.

Barokový sloh zodpovedá protireformačnému obdobiu a novému upevneniu šľachtickej moci. Stavali sa v ňom honosné chrámy kláštory, ale aj zámky zbohatnutej a zväčša cudzozemskej šľachty. Vyrástlo množstvo barokových pútnických chrámov, ktoré slúžili oko rekatolizačný nástroj. Spočiatku prevládal v barokových sta-vbách taliansky vplyv, ale rozvinutý barok si utváral osobitné české črty - hlavne na stavbách Ignáca Kiliána Dientzenhofera (1689-1751), autora (spolu s otcom) chrámu sv. Mikuláša na Malej Strane v Prahe, Invalidovne na Karlíne a množstva kostolov, ale aj Františka Maxmiliána Kaňku (1674-1766), autora prestavby Karo-lína v Prahe, piaristického kláštora v Litomyšli, kláštora v Zbraslavi a i. Neskorý barok sa uplatnil aj v stavbách meštianskych domov a ovplyvnil aj ľudové staviteľstvo.

Veda - v rámci feudálnej kultúry sa začali v Čechách a na Morave klásť základy českej vedy. Ako prvý vedecký odbor sa rozvíjala historiografia (Životy Konštantína a Metoda z 9. storočia, Kosmova kronika zo zač. 12. storočia, Dalimilova kronika zo zač. 14. st.).

Roku 1348 založil v Prahe Karol IV. univerzitu s tromi fakultami - filozofická, právnická a lekárska. Veľký prínos pre filológiu zname-nala Husova úprava pravopisu (diakritický pravopis), z právnických spisov vznikla Tovačovská kniha (Ctibor Tovačovský z Cimburka, 15. storočie). Z technických odborov sa rozvíja najskôr banícka a metalurgická literatúra (jáchymovský lekár Georg Agricola je auto-rom Dvanástich kníh o baníctve a hutníctve z polovice 16. stor.). Medzi prírodovedcami boli priekopníkmi Křišťan z Prachatíc (+ 1439, Herbár, Lekárske knihy), Albík z Uničova (lekár kráľa Václava IV., autor diela o životospráve), Jan Šindel (+ 1443, astronóm a mate-matik, autor Hvezdárskych tabuliek).

Za Rudolfa II. sa v Prahe sústredil solídny výkvet astronómov, matematikov a alchymistov. Hvezdár Tycho de Brahe, matematik Tadeáš Hájek (napísal aj spis o varení piva), lekár Ján Jessenius (1566-1621) a i. Významným zjavom pobielohorského obdobia bol predovšetkým zakladateľ modernej pedagogiky Jan Amos Komenský (1592-1670). Na domácej pôde sa celé roky po porážke reformácie zanedbávalo vyššie vzdelanie v českom jazyku. Roku 1707 otvorili v Prahe inžiniersku školu, od roku 1769 fungovala Česká společnost nauk. Dominovali v nej spoločenské vedy, najmä filológia a história (Gelasius Dobner, ale predovšetkým Josef Dobrovský, 1753-1829, zakladateľ kritickej jazykovedy).

Moravský farár Prokop Diviš (1696-1765) roku 1754 zostrojil prvý bleskozvod. V matematike a logike vynikol Bernara Bolzano (1781-1848), ktorý sa zároveň svojou prácou O najlepšom štáte zaradil medzi utopických socialistov.

Od začiatku 10. storočia sa v českých krajinách rozvíjalo školstvo, najskôr vo forme cirkevných škôl. Veľký význam v tomto smere mala Univerzita Karlova. Všetko stredoveké školstvo bolo latinské, až jednota bratská zavádzala do výučby aj materinský jazyk. Po porážke českej reformácie sa školstvo dostalo do rúk jezuitov a stalo sa nástrojom rekatolizácie.


augusta 18, 2011

Slovenská štátna hymna - Nad Tatrou sa blýska

Slovenskú štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844, ktorej text vytvoril iba 23 ročný študent bratislavského lýcea Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studienku, pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy.

:: Slovensko > Kultúra > Slovenská štátna hymna

Slovenská hymna

Slovenská štátna hymna

Text hymny

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

nota

Slovenská štátna hymna - spievaná verzia Mp3

nota

Slovenská štátna hymna - hraná verzia Mp3

Celý text básne Nad Tatrou sa blýska

Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí,
a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva,
putá si strháva.
Hej rodina milá
hodina odbila,
žije matka Sláva!

Janko Matúška

Pieseň vznikla na podnet rozhodnutia o vylúčení Ľudovíta Štúra z bratislavského evanielického lýcea, kde Štúr pôsobil ako učiteľ. Dôvodom jeho vylúčenia bolo prebiehajúce vyšetrovanie kvôli sťažnostiam slovenských evanielikov proti pomaďarčovaniu cirkvi. Protest študentov proti Štúrovmu odvolaniu vyjadrili najskôr piesňou Nad Tatrou sa blýska a neskôr odchodom 22 študentov z lýcea.

Janko Matuška

Autor slovenskej hymny Janko Matuška sa narodil v roľníckej rodine. Do ľudovej školy chodil v Dolnom Kubíne, na gymnázium v Gemeri a následne študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1944 z lýcea odišiel na protest proti prepusteniu obľúbeného učiteľa Ľudovíta Štúra a vrátil sa na Oravu, kde pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku. V roku 1848 spoluorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie na Orave. Od r. 1851 pracoval v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.

Najznámejším dielom Janka Matúšku je text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorý zložil v marci 1944 pri príležitosti odchodu 22 študentov z evanjelického lýcea v Bratislave. Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenskej republiky.

Originál textu sa nedochoval

Originál textu od Janka Matúšku sa nenašiel, iba zápisy u jeho spolužiakov, ktoré sa rôznia. Medzi najstaršie zachované zápisy patrí text v denníku Matúškovho spolužiaka Viliama Paulinyho Tótha z roku 1844.

Kopala studienku

Štátna hymna v podaní finalistov TV súťaže Zem spieva

Hymna Československa

Hymna Československa a neskôr Česko-Slovenska sa skladala z dvoch častí. Úvodnú tvorila prvá sloha českej piesne Kde domov můj a druhú časť hymny tvorila prvá sloha slovenskej piesne Nad Tatrou sa blýska.

V 70. a 80. rokoch sa hymna oficiálne označovala ako Štátna hymna Československej socialistickej republiky, v 90. rokoch Štátna hymna Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tvorili ju hymna Českej republiky a prvá sloha hymny Slovenskej republiky. Pri hraní a speve štátnej hymny sa zachovávalo toto poradie.

Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ,
zemský ráj to na pohled!
A to je ta krásná země,
země česká, domov můj,
země česká, domov můj!

Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme sa bratia,
veď sa oni stratia,
Slováci ožijú.

Prehrať

Štátna hymna Československej socialistickej republiky:

 



augusta 08, 2011

Ako jesť ovocie správne

Prečítaj a použi vlastný rozum na vyhodnotenie a použiteľnosť pre vlastné zdravie. Vždy maj na pamäti, že jedenie sa nedá riešiť vytrhnuté z kontextu. Človeku, ktorý vydáva množstvo energie ťažkou prácou, prospeje aj slaninka, alebo fajne mastné bryndzové halušky. Kancelársky úradník bez pohybu a fyzickej aktivity, ktorý spraví desať krokov denne si musí dávať pozor aj na to, koľko a akého jogurtu spapá ;-)

ovocie

Ovocie je pecka tvrdia jedni, mnohí ho však zatracujú. Popísalo sa už všeličo, vyskúšajte ako jesť ovocie správne a budete milo prekvapení. V spôsobe konzumácie sa odohráva väčšina problémov mylne pripisovaných ovociu. Ako jesť ovocie správne ? Ovocie by sa malo jesť na prázdny žalúdok. To je celé, také jednoduché, ale aký významný rozdiel pre váš organizmus. Ak takto ovocie jete, bude hrať hlavnú úlohu pri detoxikácii organizmu, dodávajúc telu veľkú dávku energie. Pritom sa spustí proces chudnutia a zlepšia sa iné aktivity a procesy v tele.

Ovocie dôležité jedlo.

Povedzme že zjete dva krajce chleba a potom plátok ovocia. Ovocie je pripravené ísť rovno cez žalúdok do čreva, ale obsah žalúdka mu v tom bráni. Medzitým všetko jedlo hnije a kvasí a mení sa na kyselinu. V minúte keď príde ovocie do kontaktu s jedlom a tráviacimi šťavami celá masa jedla sa začne kaziť. Jedzte ovocie na prázdny žalúdok, alebo pred jedlom! Počuli ste ľudí sa sťažovať "vždy keď zjem melón tak si grgnem", keď zjem slivku žalúdok sa mi nafúkne, keď zjem banán musím utekať na záchod". Nič z toho sa nestane keď zjete ovocie na prázdny žalúdok. Keď sa ovocie mieša s iným jedlom produkuje plyn, preto sa váš žalúdok nafúkne.

Šedivenie vlasov, plešatenie, výbuchy nervozity a tmavé kruhy pod očami nič z toho neprebehne tak prudko, keď papáte ovocie na prázdny žalúdok. Nie je to pravda, že pomaranč a citrón sú kyselinotvorné, pretože všetko ovocie sa v našom žalúdku stáva zásadité. Ak ste si osvojili správne jedenie ovocia, spoznáte tajomstvo krásy, dlhovekosti, zdravia, energie, šťastia a normálnej váhy. Keď chcete piť džús, pite len čerstvý, nie z fľaše. Nepite ani ohrievaný džús. Nejedzte upečené ovocie pretože vôbec nedostanete živiny. Dostanete len chuť. Pečenie ničí všetky vitamíny.

Jesť celé ovocie je lepšie než piť džús. Ak máte piť džús, pite ho pomaly po dúškoch, pretože ho musíte nechať zmiešať so slinami než ho prehltnete. Môžete vyskúšať 3 dňovú rýchlu očistu tela ovocím. Jedzte len ovocie a pite len džús počas 3 dní a budete prekvapení, keď vám vaši priatelia povedia ako žiarivo vyzeráte!

KIWI - malé ale mocné. Je dobrým zdrojom draslíka, magnézia, vitamínu E a vlákniny. Obsahuje dvakrát toľko vitamínu C ako pomaranč.

JABLKO - denne vás udrží v bezpečnej vzdialenosti od doktora. Hoci jablko obsahuje málo vitamínu C, je plné antioxidantov a flavónov, ktoré podporujú aktivitu vitamínu C, čo pomáha znížiť riziko rakoviny infarktu, mŕtvice a podobnej pliagy.

JAHODY - ochranné ovocie. Jahody majú najvyššiu celkovú silu antioxidantov medzi ovocím a chránia telo pred ochorením rakovinou, upchatím ciev voľnými radikálmi.

POMARANČ - najsladšia medicína. Jedením 2-4 pomarančov denne sa chránite pred chrípkou, vysokým cholesterolom, obličkovými kameňmi a znižuje riziko vzniku rakoviny.

VODNÝ MELÓN - najsilnejší hasič smädu. Skladá sa z 92% vody, ktorá je zabalená vo vysokej dávke glutatiónu, ktorý napomáha imunitnému systému. Melón tiež obsahuje lykopén, silného bojovníka proti rakovine. Nezabudnime ani na vitamín C a draslík, tiež obsiahnuté v melóne.

GUAVA A PAPAYA - najvyššie ocenenie za vitamín C. Sú víťazmi v súťaži o obsah vitamínu C. Guava je tiež bohatá na vlákninu, ktorá pomáha pri prevencii zápchy. Papaya je bohatá na karotén, ten napomáha udržať si ostrý zrak.

Pitie studenej vody po jedle neprospieva tráveniu

Pouvažuj, či je dobré dať si šálku studenej vody po jedle. Studená voda stuží mastné, olejnaté látky, ktoré sme zjedli. Navyše voda spomalí trávenie. Keď táto mastná zrazenina zreaguje so žalúdočnou kyselinou, rozbije sa a bude rýchlejšie absorbovaná črevom do organizmu ako pri normálnom procese trávenia. Skôr sa premení na telesné tuky a to prispieva vzniku rakoviny. Bude preto lepšie piť horúcu polievku, alebo teplý čaj po jedle. Úplne správne riešenie je rada starej mamy, pol hodinu po jedle nepiť vôbec. Ako jesť ovocie správne je vysvetlené, verím že so správnym jedením ovocia zažijete veľa zdraviu prospešných dní. Keď si budete chcieť dobre zapapať, inšpirujte sa na blogu slovenská kuchyňa. Len majte na pamäti "V potu tváre chlieb svoj jesť budeš" to znamená jedz až potom, keď si vynaložil námahu (prácu). Vtedy ti budú na prospech aj slaninka či bryndzové halušky so škvarkami.

Poznámka o infarkte

Ženy aj muži by mali vedieť že symptómom každého infarktu je bolesť ľavého ramena. Majte sa na pozore aj pred intenzívnou bolesťou v čeľustiach. Niekedy nemusí prísť bolesť v hrudníku pri infarkte. Zvracanie, alebo intenzívne potenie sú tiež príznaky. Väčšina ľudí, ktorí mali infarkt v spánku, sa neprebudili. Bolesť v čeľusti nás môže prebudiť a zachrániť. Buďme opatrní a majme sa na pozore. Čím viac toho vieme, tým väčšiu šancu na prežitie máme.

Ak tento poznatok povieš 10 ľuďom, určite zachrániš aspoň jeden život. Ľudí téma zdravia a života zaujímajú nadovšetko, informácií na túto tému je viac než dosť, potrebné je mať zdravý úsudok a vyberať si pre seba tie správne informácie. Podľa odvahy jednotlivca sa môže vyskúšať aj odvážnejšia kúra, akou je napr. šank prakšalána a podobne. Ja sa snažím mať vždy na pamäti - zdravie sa nerobí, zdravie sa žije, podobne je to s poriadkom (poriadok sa nerobí, poriadok sa udržiava).

Zdravý život to je súhrn toho čo zjeme, čo vypijeme, čo vdýchneme a čo zo seba vydáme. Poseď nad tým, chvíľku pouvažuj a pomôžeš si aj sám. Potom ti aj Boh pomôže.

júla 01, 2011

Život nezávislý na jedle ?

Henri Monfort 9 rokov nejedol.

Jaroslav Dušek - Henri Monfort
Spisovateľ Henri Monfort (58r.) z francúzskeho mesta Nantes prišiel do Českej republiky na pozvanie Jaroslava Duška a svojimi prednáškami vypredal sály po celej krajine. A dôvod? Žije život nezávislý na jedle.

Bez jedla človek prežije najviac tri mesiace, bez vody tri týždne. Vy tvrdíte, že nejete deväť rokov. Ako je to možné?
Je potrebné jasne rozlíšiť medzi hladovaním a pránickou potravou. V tom je veľký rozdiel. Ja sa živím, ale nie jedlom. Ak hladujete, vyčerpáte svoje zásoby a maximálne po štyroch mesiacoch je po vás. Mnoho ľudí má dualistický pohľad na svet. Tu som ja a to je vesmír. Ak sa vnímame oddelení od vesmíru a prírody, vyčerpáme si čoskoro svoje miniatúrne zásoby. Pránická potrava, ktorou sa živím, je výživou. To znamená, že som síce prestal jesť, ale svoje bunky som naprogramoval tak, že nebudem hladovať, ale vyživovať sa vesmírnou energiou.

Takže vy síce neprijímate fyzickú potravu, ale nehladujete?
Vyživujem sa nonstop dvadsaťštyri hodín denne. Moje bunky si berú pránu zo všetkého, čo ma obklopuje.

Pijete tekutiny?
Vodu pijem, pretože tak ako sa sprchujem zvonku, sa vodou čistím aj zvnútra, ale keď som napríklad na dovolenke, tak ani vodu nepijem.

Koľko vody pijete denne?
Dnes je to napríklad jeden hlt.

Potrebujete vodu na prežitie?
Môžem prežiť bez vody. Existuje muž, ktorý neje ani nepije už sedemdesiat rokov. Je mu osemdesiat päť rokov. Vyšetrovali ho vedci v nemocnici (v západo indickom Ahmadábáde, pozn. autora). Bol niekoľko mesiacov dvadsaťštyri hodín denne pod dohľadom kamier. Vyšetrovali ho aj magnetickou rezonanciou. Zistili, že skutočne neje ani nepije a má orgány dvadsaťpäťročného muža.

Vy ste sa tiež podrobil lekárskemu vyšetreniu?
Nie. Nevstúpim do medicínskeho systému. Už boli prípady, keď ľudia ako on boli vyšetrovaní lekármi, ale vždy to bolo zametené pod koberec. Nezverejnilo sa to.

Často používate termín prána. Čo si pod ním máme predstaviť?
Tento pojem vychádza z indickej hinduistickej tradície. Taoisti tomu zase hovoria čchi. Je to niečo, čo zodpovedá nášmu výrazu životnej energie. Pokiaľ požiadate vedca, aby vám vysvetlil, čo je život, vysvetlí vám všetky podmienky potrebné na existenciu života. Ale nebude schopný vám vysvetliť, čo to ten život je. Ako to, že z malého semienka vyrastie dvadsaťmetrový strom. Prána je nekonečná a neobmedzená energie. Je všade. Stačí si ju vziať. Je zadarmo.

Prečo ste sa rozhodol prejsť na pránickú výživu?
Je to už deväť rokov, čo som s ňou začal. Dva roky predtým som vážil sto dvadsať kíl. Mal som zdravotné problémy. Srdce mi búšilo a ťažko sa mi dýchalo. Raz som vyšiel také celkom nízke schody a potom na nich hodinu stál, pretože som nemohol chytiť dych. To bol moment, kedy som si povedal, že s tým musím niečo urobiť. Je to už jedenásť rokov. Počas nasledujúcich dvoch rokov som začal robiť krátke pôsty. Tak dvoj, trojdňový. A potom som zase dva, tri dni jedol. Počas tých dvoch rokov som schudol tridsať kíl. A potom som jedného dňa navštívil priateľa, ktorý mi dal knižku Žiť zo svetla od autorky Jasmuheen. (Austrálčanka, ktorá sa vyliečila z rakoviny prsníka tým, že prestala prijímať potravu a prešla na výživu z prány, pozn. aut.) Za jednu noc som ju prečítal. Druhý deň som sa začal vyživovať pránou. A už som nikdy neprestal.

Ako ten prechod prebieha? Asi si nedáte jeden deň steak a potom už len pránu?
Najprv je potrebné sa pripraviť. Tá príprava trvá jeden či dva roky. Je sa menej, ale zato kvalitne.
Aj mäso?
Pokojne aj mäso. Veľmi často sa ľudia stávajú vegetariánmi, ale nie je to nutné. Hlavné je znížiť objem prijímanej potravy. Vkladajú sa malé pôsty, jedno, dvojdňové. Musí sa poznať, ako telo reaguje, keď neprijíma potravu. Aby človek mohol prejsť na výživu z prány, musí byť v súlade telesná, citová, rozumová a duchovná zložka. Keď sa človek cíti pripravený, môže prebehnúť proces, ktorý trvá dvadsaťjeden dní. Na jeho začiatku sa prijíma to, čo telo pozná. Využívame neurovegetatívny systém. Pokiaľ človek pocíti hlad, a zvyčajne to býva na obed a večer, urobí si vizualizáciu bieleho svetla, a predstavuje si, že vstupuje do každej bunky. Aby bunky pochopili, že ich potravou bude prána. Všetkých päť zmyslov sa učí inému programu. A začnú nám prinášať to, čo máme z jedla. Napríklad táto kvetina (berie do rúk kvetinu zo stola) ma vyživuje svojou farbou. Dotykom. A keď si k nej privoniam, tak aj svojou vôňou. Voňavé jedlo mi dáva výživu nosom. Zvuk, hudba a spev ma tiež vyživujú. Ste potom ako huba, ktorá je neustále nasýtená vodou. Neustále naplnená.

Tak, ako to hovoríte, to znie veľmi jednoducho. Prečo teda ľudia jedia?
Sú na to zvyknutí. Hovorí sa to tak. Je to naša viera už od čias, keď sme boli úplne malí. Túto vieru nám už dáva mamička a otecko, keď nám hovoria, nech jeme, že inak budeme chorí. A tiež nám to hovoria lekári. Dietológovia zase hovoria, musíte jesť tak a tak, lenže sa vo svojich radách líšia. V našej mysli je zakotvená pevná viera, že sa musí jesť, aby sa prežilo. Poľnohospodársko-potravinárska lobby využíva tohto strachu, ktorý je veľmi zakorenený, aby ľudí otrávila. Aby ochoreli. Potom ich totiž farmaceutické firmy môžu liečiť. Choroby, ktoré sú spôsobené jedlom, sú pre nich veľmi zaujímavé. Diabetes, zvýšený cholesterol. To všetko je z jedla. Verím, že osemdesiat päť percent chorôb je spôsobených jedlom.

Nie je to príliš radikálne tvrdenie?
Nemyslím. Keď jete, využijete na výživu svojho organizmu len pätnásť percent. Zvyšok sú odpady a toxíny. A ak ľudia jedia príliš, telo sa nedokáže toxínov zbaviť. Ukladajú sa v kĺboch a vo svaloch a spôsobujú opotrebovanie tela a zníženie imunity. Potom prídu choroby, starnutie a smrť. Keď s tým prestanete a budete prijímať pránu, nebudete dostávať pätnásť percent výživy, ale sto. A nebudú vo vás už žiadne odpady a toxíny. Systém sa sám zreguluje a vyčistí. Dostane sa do perfektného stavu. Prestanú prichádzať choroby a v ďalšej fáze sa vaše telo omladí.

Ako sa zmenil váš zdravotný stav po tom, čo ste prešli na výživu pránou?
Až neuveriteľne zázračným spôsobom sa zlepšil. Trpel som reumatizmom, neudržal som nič v rukách. Mal som problémy s chrbticou a platničkami. To všetko zmizlo. Moje telo začalo mať schopnosti, ako keď som mal dvadsať. Do tej doby som bol plešatý a potom mi začali znovu rásť vlasy. Kvôli chorej pečeni som mal veľmi suchú kožu, aj tá sa mi zlepšila, stala sa pružnejšia. Kývali sa mi zuby a krvácali ďasná. To zmizlo. A celkovo som od tej doby, čo nejem jedlo, už neochorel.

Vraj spíte hodinu a pol denne. Je to pravda?
Keď prestanete s jedlom, doba, kedy potrebujete spať, sa skráti na polovicu. Mne už naozaj stačí spať hodinu a pol denne.

To teda máte veľa času. Ako ho trávite?
Áno, mám veľa času, denne mám jeden deň navyše proti ostatným. Dostávam každý deň 100 až 150 e-mailov. Odpovedať každému človeku trvá veľmi dlho. To robím počas noci. Pretože som šaman, starám sa na diaľku o ľudí, ktorí ma o to požiadajú. O deviatej ráno už ku mne chodia ľudia, o ktorých sa starám. Tak to ide až do ôsmej či deviatej večer. Potom si ľahnem.

Ako sa o nich staráte?
Starám sa o nich pomocou prány, teda vesmírnej energie. Má neobmedzenú kapacitu liečiť to, čomu hovoríme bunková pamäť. Ak máte nejakú chorobu, zanechá vám stopu na bunkovej úrovni. Ak tú stopu nezahladíte, choroba sa môže vrátiť. Človeka, ktorý má rakovinu a uzdraví sa z nej, môže po dvoch, troch rokoch stretnúť recidíva. Je to dané bunkovou pamäťou. Prána umožnuje vymazať bunkovú stopu a nastoliť fyzickú, emočnú, intelektuálnu a duchovnú harmóniu.

Koľko ľudí na svete sa vyživuje pránou?
Tridsať alebo štyridsať tisíc ľudí sa tak živí už dlhé roky. Milióny ľudí začali tento proces, dostali sa aj do dvadsaťjednadenného obdobia prechodu, ale nechali toho.

To znamená, že to nie je vhodné pre každého?
Je to pre každého, ale je potrebné sa dobre pripraviť. Najprv sa musíte zbaviť všetkého strachu. Nemôžete praktizovať túto techniku, ak nemáte absolútnu dôveru v životnú energiu. Musíte sa tiež zbaviť viery, že musíte jesť. Takto je potrebné sa pripraviť.

Hovoríte o sebe, že nie ste žiadny guru. Že len odovzdávate svoju skúsenosť. Že nikoho nenavádzate. Nechcete, aby sa okolo vás združovali ľudia?
Sprevádzam rôzne skupiny ľudí, ktorí sa rozhodnú prejsť na výživu pránou, v onom období dvadsaťjeden dní. Ľudia ma žiadajú, aby som s nimi bol. Po dvadsaťjeden dňoch s nimi však ukončujem kontakt. A oni pokračujú vo svojom živote. Často ma informujú o tom, čo je nové, ale každý si žijeme svoju realitu. Je to cesta slobody, ktorá učí človeka byť sebestačný a na ktoré nemám iného učiteľa než seba samého.

Pred piatimi rokmi sa vám narodil syn. To už ste sa živil pránou ...
Bol som štyri roky na práne. Takže môj syn má polovicu pránických buniek. Žije so svojou matkou v Taliansku a ja za ním jazdím. Vždy raz mesačne na týždeň. Vtedy neje a je plný energie a zdravia. Keď je so svojou matkou, tak je, ale býva chorý. V jeho mamičke je veľa strachu a ja s tým nemôžem nič robiť.

Čo s vami robí napríklad vôňa pečienky? Nemáte na jedlo vôbec chuť?
Keď ucítim pečienku, stačí to, pretože tá vôňa ma nakŕmi. Nemusím ju ale jesť. Keď idem do pizzerie či do dobrej reštaurácie, stačí mi to. Hovorí sa, že kuchári, keď varia, nemajú vôbec hlad. Existujú znalci vína, ktorí k vínu len privoňajú, trochu ochutnajú, a sú schopní určiť všetky jeho vlastnosti. Existujú aj ľudia s tak vyvinutým čuchom, že sú schopní určiť všetky kvety, z ktorých sa vyrobil parfém. Ja nemám hlad ani chuť jesť.

Ale kávu ste si dal. Prečo?
Môžem piť vodu, kávu, čaj aj vývar z byliniek. Ale džús už nie, to už je potrava. A káva je šamanská bylina.

Keď sa stretávate s priateľmi a oni jedia, ako to vyzerá?
Väčšinou si dám vodu. Žijem normálnym spoločenským životom, chodím do reštaurácií, na oslavy. Normálne oslavujem napríklad aj Silvestra. A vôbec mi nevadí, že ľudia jedia. Skôr vadí im, že ja nejem.

Rozprávali ste mi o reštaurácii v Kalifornii, ktorá je pránická. Ako funguje?
Áno, pár ľudí sa tam rozhodlo urobiť pránickú reštauráciu. Ľudia si v nej zaplatia jedlo a potom už len dýchajú a čuchajú. Jedlo potom rozdelia medzi chudobných.

Vari je v Kalifornii toľko ľudí, ktorí sa živia pránou?
Áno. Žila tam Jasmuheen. Už je to tridsať rokov, čo začala s pránickou výživou. Ovplyvnila veľa ľudí.

Rozdiel medzi dieťaťom v Afrike, čo zomrie od hladu, a človekom, čo prežíva na želanie, je teda len v psychike?
Dieťa, ktoré zomiera od hladu v Afrike, hladuje. Pránou sa my, čo nejeme, vyživujeme. Keby som neprijímal pránu, som už dávno mŕtvy. Jasmuheen ponúkla Spojeným národom, že naučí vyživovať sa pránou aj ľudí v Afrike. Bolo to odmietnuté. Preto si myslím, že hladovanie vo svete je program a je naplánovaný.


Reklama: prečítajte si prečo nemôže nastať koniec sveta na Slovensku.