Slovenskú štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844, ktorej text vytvoril iba 23 ročný študent bratislavského lýcea Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studienku, pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy.
:: Slovensko > Kultúra > Slovenská štátna hymna
Slovenská hymna
Text hymny
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.
To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.
Slovenská štátna hymna - spievaná verzia Mp3
Slovenská štátna hymna - hraná verzia Mp3
Celý text básne Nad Tatrou sa blýska
|
Nad Tatrou sa blýska,
To Slovensko naše
Ešte jedle rastú
Už Slovensko vstáva,
|
|
Pieseň vznikla na podnet rozhodnutia o vylúčení Ľudovíta Štúra z bratislavského evanielického lýcea, kde Štúr pôsobil ako učiteľ. Dôvodom jeho vylúčenia bolo prebiehajúce vyšetrovanie kvôli sťažnostiam slovenských evanielikov proti pomaďarčovaniu cirkvi. Protest študentov proti Štúrovmu odvolaniu vyjadrili najskôr piesňou Nad Tatrou sa blýska a neskôr odchodom 22 študentov z lýcea.
Janko Matuška
Autor slovenskej hymny Janko Matuška sa narodil v roľníckej rodine. Do ľudovej školy chodil v Dolnom Kubíne, na gymnázium v Gemeri a následne študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1944 z lýcea odišiel na protest proti prepusteniu obľúbeného učiteľa Ľudovíta Štúra a vrátil sa na Oravu, kde pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku. V roku 1848 spoluorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie na Orave. Od r. 1851 pracoval v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.
Najznámejším dielom Janka Matúšku je text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorý zložil v marci 1944 pri príležitosti odchodu 22 študentov z evanjelického lýcea v Bratislave. Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenskej republiky.
Originál textu sa nedochoval
Originál textu od Janka Matúšku sa nenašiel, iba zápisy u jeho spolužiakov, ktoré sa rôznia. Medzi najstaršie zachované zápisy patrí text v denníku Matúškovho spolužiaka Viliama Paulinyho Tótha z roku 1844.
Kopala studienku
Štátna hymna v podaní finalistov TV súťaže Zem spieva
Hymna Československa
Hymna Československa a neskôr Česko-Slovenska sa skladala z dvoch častí. Úvodnú tvorila prvá sloha českej piesne Kde domov můj a druhú časť hymny tvorila prvá sloha slovenskej piesne Nad Tatrou sa blýska.
V 70. a 80. rokoch sa hymna oficiálne označovala ako Štátna hymna Československej socialistickej republiky, v 90. rokoch Štátna hymna Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tvorili ju hymna Českej republiky a prvá sloha hymny Slovenskej republiky. Pri hraní a speve štátnej hymny sa zachovávalo toto poradie.
Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ,
zemský ráj to na pohled!
A to je ta krásná země,
země česká, domov můj,
země česká, domov můj!
Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme sa bratia,
veď sa oni stratia,
Slováci ožijú.
Prehrať
Štátna hymna Československej socialistickej republiky:
432Hz Oskar Rozsa verzia 2024/25
Na prelome rokov 2024 a 2025 zaznela o polnoci na STVR (RTVS) nová verzia (aranžmá) slovenskej hymny od autora Oskara Rozsu. Obdobie najväčšieho rozdelenia slovenskej spoločnosti sa prejavilo aj na tomto základnom hudobnom diele a prinieslo kontorverzné reakcie. Jedni novú úpravu vítajú (stúpenci vládnej koalície SMER - HLAS - SNS), iní odmietajú (liberáli). Uvidíme, ako sa rozvinie diskusia a či tento nový návrh bude nakoniec úspešný a stane sa oficiálnou verziou slovenskej hymny.
V rámci verejnej diskusie, ktorá sa rozprúdila začiatkom roku 2025, sa toto nové dielo stáva silnou témou slovenskej verejnosti. Oskar Rozsa reaguje ďalšími úpravami, ktoré ponúka pre rôzne využitie (so spevom, hraná, pomalá, rezkejšia...), čo je potrebné vnímať ako príjemnú schopnosť autora a ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej reagovať na opozičné postoje a podnety. Tento prístup by mohol mať na slovenskú rozhádanú spoločnosť nakoniec zmierlivý účinok, čo by znamenalo najvyššiu bonitu pre slovenskú hymnu (starú alebo novú). A okrem Rozsovej kompozície je potrebné uvážiť aj ďalší dôležitý hudobný rozmer - ladenie. Návrat do 432 Hz ladenia (ezoterické) oproti starému 440 Hz ladeniu (technické) sa napr. laikovi môže zdať ako banalita, ale pre znalcov hudby má práve rozdielnosť ladenia zásadný vplyv na zážitok z hudby.
Viac na:
Rozdiel medzi 432 Hz a 440 Hz ladením
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre s http odkazom budú ponechané za spätnú linku z vašej stránky ;-)