Divadelné hry a hudba za feudalizmu

Hudba za feudalizmu

Divadelné hry a hudba za feudalizmu - prvky divadla nachádzame v ľudových zvykoch a obradoch už v prvotnopospolnej spoločnosti, niektoré sa udržali v dedinskom prostredí mnoho storočí. V období feudalizmu sa rozvíjalo od 12. storočia cirkevné divadlo, ktoré klérus využíval na propagáciu náboženských myšlienok medzi negramotnými veriacimi (napr. Hra tří Marií). Spočiatku sa používala latinčina, od 13. storočia prenikala do týchto hier čeština.

Ako herci sa už uplatňovali nielen kňazi, ale aj laici, predovšetkým študenti. Do hier sa dostáva množstvo svetských prvkov, kritika spoločenských neduhov, aj nejeden hrubší výraz, ba aj výjav (napr. staročeský Mastičkář zachycujúci vo vulgárnej forme nákup mastí pre Kristovo telo u výrečného obchodníka). Divadelné hry potom vykázali z kostola a hrali sa na námestiach. Husitské revolučné hnutie ich vo svojej mravnej prísnosti odsudzovalo a prenasledovalo.

V renesančnom období sa najmä na školách hrali biblické hry v českom jazyku. Okrem starozákonných príbehov sa občas uplatnili aj motívy zo súčasného života, ťažkanie si na nespravodlivé rozdelenie svetského bohatstva (Pavel Kyrmezer). Hrali sa aj historické hry Don Campanus Vodňanský), latinské hry sa uvádzali z pedagogických dôvodov. Možnosti, ktoré poskytujú divadelné predstavenia pre výchovu, pochopil predovšetkým pedagogický reformátor Jan Amos Komenský (Schola ludus).

Po bielohorskej porážke nastal úpadok českého divadla, udržovalo sa len na dedine (Rakovnická hra vánočni, diela moravského kantora Jana Tomáša Kuzníka). Na bohatých šľachtických sídlach sa uplatňovali talianske opery hrané zväčša cudzími spoločnosťami, ale niekedy aj súbormi zostavenými zo zamestnancov.

Cirkev využívala na podporu protireformácie náboženské hry (tzv. jezuitské divadlo). V mestách vystupovali kočovné talianske, nemecké aj anglické súbory, ktoré občas naštudovali hru aj v češtine.

Profesionálne divadlo v českej reči vzniklo až v čase národného obrodenia.

Hudba má dávnu tradíciu už od praveku, kedy sa česká ľudová hudobná tvorba začína rozvíjať ako cirkevná hudba. Od polovice 9. storočia sa objavuje predovšetkým slovanský cyrilometodejský spev byzantského pôvodu a rímsky gregoriánsky chorál, ktorý so zánikom staroslovienskej bohoslužby prevládol. Dokladom o jeho úrovni je misál vyšebrodského kláštora z konca 12. storočia.

Vrcholný rozvoj dosahuje cirkevný spev v čase Karola IV., keď sa popri gregoriánskom chorále dočasne objavuje aj slovanská liturgia.

Svetská hudba má najstaršie korene v tvorbe minnesängrov na pražskom dvore (Heinrich von Meissen v 13. st., Guillaume de Machaut na dvore Jána Luxemburského). Česká svetská umelá tvorba je zastúpená v druhej polovici 14. storočia anonymnými skladbami. Dřevo se listem odievá, Andělíku rozkochaný, Otep myrhy. Podľa mena poznáme tvorcov svetských piesní Jana z Jenštejna a Záviša ze Zap.

Najvýznamnejším českým hudobným prejavom 15. storočia je husitský spev (bojovné piesne Kdož jsú boží bojovníci, Povstaň, povstaň, veliké město Pražské), na ktorý nadväzuje spev jednoty bratskej (hymny, kancionály). V 15. a 16. storočí pôsobili v Čechách tzv. literátske bratstvá, ktoré rozvíjali vokálny viachlas.

Na mnohých šľachtických sídlach vznikli zámocké kapely (Rožmberkovci). Renesančnú hudbu ovplyvnila nizozemská a benátska tvorba (Jiří Rychnovský, Kryštof Harant z Polžic). Spomedzi tvorcov českej barokovej hudby vynikol v 17. storočí Adam Václav Michna z Otradovic a o storočie neskôr skladateľ Bohuslav Matěj Černohorský a jeho škola (Jan Zach, František Xaver Brixi a i.).

Základ českej hudobnosti v 18. storočí položila skladateľská a pedagogická činnosť českých vidieckych kantorov. Výsledky ich pôsobenia sa prejavili vo forme význačného podielu českých komponistov na tvorbe európskeho hudobného klasicizmu. V prípravnom období klasicizmu sa predovšetkým uplatnil František Václav Miča (1694-1744, autor symfónií, kantát a oratórií pôsobil ako zámocký kapelník v Jaroměřiciach n. R.) a Jan Václav Stamic (1717-1757, kapelník v Mannheime a zakladateľ tzv. mannheimskej školy).

V ranom klasicizme bola známa rodina Bendovcov, osobitne Jiří Antonín Benda (1722-1781, zakladateľ scénickej melodrámy, autor opier, koncertov a symfónií, pôsobil v Gothe), a Josef Mysliveček (1737-1781), ktorý pôsobil v Taliansku, kde dostal meno Il divino Boemo („božský Cech"), autor opier Semiramis, Bellerofonte a symfónií.

Obdobie vrcholného klasicizmu predstavuje Jan Ladislav Dusík, Jan Václav Vořišek a Antonín Rejcha (pôsobil v Paríži). Medzi domácich skladateľov klasicistického obdobia patrí aj pražský priateľ a hostiteľ W. A. Mozarta František Xaver Dušek (1731-1799), zakladateľ českej klavírnej školy.

Architektúra a veda

Architektúra a veda

Architektúru románskeho ob-dobia predstavujú predovšet-kým chrámové kamenné stavby, nad ktorými sprvu ešte prevažo-vali drevené stavby. Kamenné kostoly majú podobu malých rotúnd napr. na Řípe, v Znojrne, alebo priestornejších, podlhovas-tých bazilík (sv. Jiří na Pražskom hrade, Třebíč). Z kameňa vznikali však aj svetské stavby - paláce na Pražskom hrade, v Olomouci, na Vyšehrade a niektoré meštian-ske domy v pražskom Starom Meste.

Na konci 12. storočia pramene uvádzajú asi štyridsať kamenných stavieb v Prahe. V tom čase bol postavený aj prvý kamenný most cez Vltavu zvaný Juditín (podl'a manželky kráľa Vladislava II.), Gotický sloh prenikal do Čiech z Francúzska v 13. storočí. K rano-gotickým stavbám patrí Anežský kláštor a staromestská synagoga v Prahe, kláštory a kostoly v Zlatej Korune a vo Vyššom Brode, Předklášteří pri Tišnove a na Velehrade pri Uhorskom Hradišti. Ranogotické sú aj niektoré české hrady - Křivoklát, Zvíkov, Písek, Bezděz.

Architektúra zaznamenala veľký rozmach v rámci gotického umenia počas vlády Karla IV. Podľa jednotného plánu bolo vybudované pražské Nové Mesto, vznikajú významné cirkevné a svetské stavby (katedrála sv. Víta, Emauzský kláštor, Staromestská radnica, Karlov most). Medzi vtedajšími staviteľmi vynikol Francúz Matyáš z Arrasu a Pert Parléř zo Švábska, ktorý bol aj sochárom.

K pamiatkam vrcholnej gotiky mimo Prahy patrí hrad Karlštejn, chrámy v Plzni a v Kolíne.

Neskorá česká gotika nesie podľa kráľa Vladislava Jagelovského označenie vladislavská. Jej tvorcami boli predovšetkým Matyáš Rejsek (1445-1506) a Beneš Rejt (1451-1534), hlavnými stavbami sú kutnohorský chrám sv. Barbory, Vladislavská sála na Pražskom hrade a kostol v Lounoch. Rejsek je aj autorom sochárskej výzdo-by Prašnej brány v Prahe.

V období renesancie sa v českých krajinách uplatnili talianski sta-vitelia. Kým v gotickom období sa stavali najmä kostoly, v rene-sancii prevládajú svetské stavby - zámky, meštianske domy. Taliansky stavebný štýl sa v Čechách osobitne obmieňal, a tak hovorime o tzv. českej renesancii. Jej hlavnými pamätníkmi sú mestské rezervácie v Telči a v Slavoniciach, jednotlivé stavby v Plzni a v Olomouci. Za najvýznamnejšiu pamiatku českej renesancie je považovaný letohrádok kráľovnej Anny (Belveder) v záhrade Pražského hradu.

Barokový sloh zodpovedá protireformačnému obdobiu a novému upevneniu šľachtickej moci. Stavali sa v ňom honosné chrámy kláštory, ale aj zámky zbohatnutej a zväčša cudzozemskej šľachty. Vyrástlo množstvo barokových pútnických chrámov, ktoré slúžili oko rekatolizačný nástroj. Spočiatku prevládal v barokových sta-vbách taliansky vplyv, ale rozvinutý barok si utváral osobitné české črty - hlavne na stavbách Ignáca Kiliána Dientzenhofera (1689-1751), autora (spolu s otcom) chrámu sv. Mikuláša na Malej Strane v Prahe, Invalidovne na Karlíne a množstva kostolov, ale aj Františka Maxmiliána Kaňku (1674-1766), autora prestavby Karo-lína v Prahe, piaristického kláštora v Litomyšli, kláštora v Zbraslavi a i. Neskorý barok sa uplatnil aj v stavbách meštianskych domov a ovplyvnil aj ľudové staviteľstvo.

Veda - v rámci feudálnej kultúry sa začali v Čechách a na Morave klásť základy českej vedy. Ako prvý vedecký odbor sa rozvíjala historiografia (Životy Konštantína a Metoda z 9. storočia, Kosmova kronika zo zač. 12. storočia, Dalimilova kronika zo zač. 14. st.).

Roku 1348 založil v Prahe Karol IV. univerzitu s tromi fakultami - filozofická, právnická a lekárska. Veľký prínos pre filológiu zname-nala Husova úprava pravopisu (diakritický pravopis), z právnických spisov vznikla Tovačovská kniha (Ctibor Tovačovský z Cimburka, 15. storočie). Z technických odborov sa rozvíja najskôr banícka a metalurgická literatúra (jáchymovský lekár Georg Agricola je auto-rom Dvanástich kníh o baníctve a hutníctve z polovice 16. stor.). Medzi prírodovedcami boli priekopníkmi Křišťan z Prachatíc (+ 1439, Herbár, Lekárske knihy), Albík z Uničova (lekár kráľa Václava IV., autor diela o životospráve), Jan Šindel (+ 1443, astronóm a mate-matik, autor Hvezdárskych tabuliek).

Za Rudolfa II. sa v Prahe sústredil solídny výkvet astronómov, matematikov a alchymistov. Hvezdár Tycho de Brahe, matematik Tadeáš Hájek (napísal aj spis o varení piva), lekár Ján Jessenius (1566-1621) a i. Významným zjavom pobielohorského obdobia bol predovšetkým zakladateľ modernej pedagogiky Jan Amos Komenský (1592-1670). Na domácej pôde sa celé roky po porážke reformácie zanedbávalo vyššie vzdelanie v českom jazyku. Roku 1707 otvorili v Prahe inžiniersku školu, od roku 1769 fungovala Česká společnost nauk. Dominovali v nej spoločenské vedy, najmä filológia a história (Gelasius Dobner, ale predovšetkým Josef Dobrovský, 1753-1829, zakladateľ kritickej jazykovedy).

Moravský farár Prokop Diviš (1696-1765) roku 1754 zostrojil prvý bleskozvod. V matematike a logike vynikol Bernara Bolzano (1781-1848), ktorý sa zároveň svojou prácou O najlepšom štáte zaradil medzi utopických socialistov.

Od začiatku 10. storočia sa v českých krajinách rozvíjalo školstvo, najskôr vo forme cirkevných škôl. Veľký význam v tomto smere mala Univerzita Karlova. Všetko stredoveké školstvo bolo latinské, až jednota bratská zavádzala do výučby aj materinský jazyk. Po porážke českej reformácie sa školstvo dostalo do rúk jezuitov a stalo sa nástrojom rekatolizácie.

Slovenská štátna hymna - Nad Tatrou sa blýska

Slovenskú štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844, ktorej text vytvoril iba 23 ročný študent bratislavského lýcea Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studienku, pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy.

:: Slovensko > Kultúra > Slovenská štátna hymna

Slovenská hymna

Text hymny

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

Slovenská štátna hymna - spievaná verzia Mp3

Slovenská štátna hymna - hraná verzia Mp3

Celý text básne Nad Tatrou sa blýska

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. Ešte jedle rastú na krivánskej strane. Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí, a medzi nás stane. Už Slovensko vstáva, putá si strháva. Hej rodina milá hodina odbila, žije matka Sláva!

Pieseň vznikla na podnet rozhodnutia o vylúčení Ľudovíta Štúra z bratislavského evanielického lýcea, kde Štúr pôsobil ako učiteľ. Dôvodom jeho vylúčenia bolo prebiehajúce vyšetrovanie kvôli sťažnostiam slovenských evanielikov proti pomaďarčovaniu cirkvi. Protest študentov proti Štúrovmu odvolaniu vyjadrili najskôr piesňou Nad Tatrou sa blýska a neskôr odchodom 22 študentov z lýcea.

Janko Matuška

Autor slovenskej hymny Janko Matuška sa narodil v roľníckej rodine. Do ľudovej školy chodil v Dolnom Kubíne, na gymnázium v Gemeri a následne študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1944 z lýcea odišiel na protest proti prepusteniu obľúbeného učiteľa Ľudovíta Štúra a vrátil sa na Oravu, kde pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku. V roku 1848 spoluorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie na Orave. Od r. 1851 pracoval v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.

Najznámejším dielom Janka Matúšku je text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorý zložil v marci 1944 pri príležitosti odchodu 22 študentov z evanjelického lýcea v Bratislave. Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenskej republiky.

Originál textu sa nedochoval

Originál textu od Janka Matúšku sa nenašiel, iba zápisy u jeho spolužiakov, ktoré sa rôznia. Medzi najstaršie zachované zápisy patrí text v denníku Matúškovho spolužiaka Viliama Paulinyho Tótha z roku 1844.

Kopala studienku

Štátna hymna v podaní finalistov TV súťaže Zem spieva

Hymna Československa

Hymna Československa a neskôr Česko-Slovenska sa skladala z dvoch častí. Úvodnú tvorila prvá sloha českej piesne Kde domov můj a druhú časť hymny tvorila prvá sloha slovenskej piesne Nad Tatrou sa blýska.

V 70. a 80. rokoch sa hymna oficiálne označovala ako Štátna hymna Československej socialistickej republiky, v 90. rokoch Štátna hymna Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tvorili ju hymna Českej republiky a prvá sloha hymny Slovenskej republiky. Pri hraní a speve štátnej hymny sa zachovávalo toto poradie.

Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ,
zemský ráj to na pohled!
A to je ta krásná země,
země česká, domov můj,
země česká, domov můj!

Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme sa bratia,
veď sa oni stratia,
Slováci ožijú.

Prehrať

Štátna hymna Československej socialistickej republiky:

 

Ako jesť ovocie správne

Prečítaj a použi vlastný rozum na vyhodnotenie a použiteľnosť pre vlastné zdravie. Vždy maj na pamäti, že jedenie sa nedá riešiť vytrhnuté z kontextu. Človeku, ktorý vydáva množstvo energie ťažkou prácou, prospeje aj slaninka, alebo fajne mastné bryndzové halušky. Kancelársky úradník bez pohybu a fyzickej aktivity, ktorý spraví desať krokov denne si musí dávať pozor aj na to, koľko a akého jogurtu spapá ;-)



Ovocie je pecka tvrdia jedni, mnohí ho však zatracujú. Popísalo sa už všeličo, vyskúšajte ako jesť ovocie správne a budete milo prekvapení. V spôsobe konzumácie sa odohráva väčšina problémov mylne pripisovaných ovociu. Ako jesť ovocie správne ? Ovocie by sa malo jesť na prázdny žalúdok. To je celé, také jednoduché, ale aký významný rozdiel pre váš organizmus. Ak takto ovocie jete, bude hrať hlavnú úlohu pri detoxikácii organizmu, dodávajúc telu veľkú dávku energie. Pritom sa spustí proces chudnutia a zlepšia sa iné aktivity a procesy v tele.

Ovocie dôležité jedlo.

Povedzme že zjete dva krajce chleba a potom plátok ovocia. Ovocie je pripravené ísť rovno cez žalúdok do čreva, ale obsah žalúdka mu v tom bráni. Medzitým všetko jedlo hnije a kvasí a mení sa na kyselinu. V minúte keď príde ovocie do kontaktu s jedlom a tráviacimi šťavami celá masa jedla sa začne kaziť. Jedzte ovocie na prázdny žalúdok, alebo pred jedlom! Počuli ste ľudí sa sťažovať "vždy keď zjem melón tak si grgnem", keď zjem slivku žalúdok sa mi nafúkne, keď zjem banán musím utekať na záchod". Nič z toho sa nestane keď zjete ovocie na prázdny žalúdok. Keď sa ovocie mieša s iným jedlom produkuje plyn, preto sa váš žalúdok nafúkne.

Šedivenie vlasov, plešatenie, výbuchy nervozity a tmavé kruhy pod očami nič z toho neprebehne tak prudko, keď papáte ovocie na prázdny žalúdok. Nie je to pravda, že pomaranč a citrón sú kyselinotvorné, pretože všetko ovocie sa v našom žalúdku stáva zásadité. Ak ste si osvojili správne jedenie ovocia, spoznáte tajomstvo krásy, dlhovekosti, zdravia, energie, šťastia a normálnej váhy. Keď chcete piť džús, pite len čerstvý, nie z fľaše. Nepite ani ohrievaný džús. Nejedzte upečené ovocie pretože vôbec nedostanete živiny. Dostanete len chuť. Pečenie ničí všetky vitamíny.

Jesť celé ovocie je lepšie než piť džús. Ak máte piť džús, pite ho pomaly po dúškoch, pretože ho musíte nechať zmiešať so slinami než ho prehltnete. Môžete vyskúšať 3 dňovú rýchlu očistu tela ovocím. Jedzte len ovocie a pite len džús počas 3 dní a budete prekvapení, keď vám vaši priatelia povedia ako žiarivo vyzeráte!

KIWI - malé ale mocné. Je dobrým zdrojom draslíka, magnézia, vitamínu E a vlákniny. Obsahuje dvakrát toľko vitamínu C ako pomaranč.

JABLKO - denne vás udrží v bezpečnej vzdialenosti od doktora. Hoci jablko obsahuje málo vitamínu C, je plné antioxidantov a flavónov, ktoré podporujú aktivitu vitamínu C, čo pomáha znížiť riziko rakoviny infarktu, mŕtvice a podobnej pliagy.

JAHODY - ochranné ovocie. Jahody majú najvyššiu celkovú silu antioxidantov medzi ovocím a chránia telo pred ochorením rakovinou, upchatím ciev voľnými radikálmi.

POMARANČ - najsladšia medicína. Jedením 2-4 pomarančov denne sa chránite pred chrípkou, vysokým cholesterolom, obličkovými kameňmi a znižuje riziko vzniku rakoviny.

VODNÝ MELÓN - najsilnejší hasič smädu. Skladá sa z 92% vody, ktorá je zabalená vo vysokej dávke glutatiónu, ktorý napomáha imunitnému systému. Melón tiež obsahuje lykopén, silného bojovníka proti rakovine. Nezabudnime ani na vitamín C a draslík, tiež obsiahnuté v melóne.

GUAVA A PAPAYA - najvyššie ocenenie za vitamín C. Sú víťazmi v súťaži o obsah vitamínu C. Guava je tiež bohatá na vlákninu, ktorá pomáha pri prevencii zápchy. Papaya je bohatá na karotén, ten napomáha udržať si ostrý zrak.

Pitie studenej vody po jedle neprospieva tráveniu

Pouvažuj, či je dobré dať si šálku studenej vody po jedle. Studená voda stuží mastné, olejnaté látky, ktoré sme zjedli. Navyše voda spomalí trávenie. Keď táto mastná zrazenina zreaguje so žalúdočnou kyselinou, rozbije sa a bude rýchlejšie absorbovaná črevom do organizmu ako pri normálnom procese trávenia. Skôr sa premení na telesné tuky a to prispieva vzniku rakoviny. Bude preto lepšie piť horúcu polievku, alebo teplý čaj po jedle. Úplne správne riešenie je rada starej mamy, pol hodinu po jedle nepiť vôbec. Ako jesť ovocie správne je vysvetlené, verím že so správnym jedením ovocia zažijete veľa zdraviu prospešných dní. Keď si budete chcieť dobre zapapať, inšpirujte sa na blogu slovenská kuchyňa. Len majte na pamäti "V potu tváre chlieb svoj jesť budeš" to znamená jedz až potom, keď si vynaložil námahu (prácu). Vtedy ti budú na prospech aj slaninka či bryndzové halušky so škvarkami.

Poznámka o infarkte

Ženy aj muži by mali vedieť že symptómom každého infarktu je bolesť ľavého ramena. Majte sa na pozore aj pred intenzívnou bolesťou v čeľustiach. Niekedy nemusí prísť bolesť v hrudníku pri infarkte. Zvracanie, alebo intenzívne potenie sú tiež príznaky. Väčšina ľudí, ktorí mali infarkt v spánku, sa neprebudili. Bolesť v čeľusti nás môže prebudiť a zachrániť. Buďme opatrní a majme sa na pozore. Čím viac toho vieme, tým väčšiu šancu na prežitie máme.

Ak tento poznatok povieš 10 ľuďom, určite zachrániš aspoň jeden život. Ľudí téma zdravia a života zaujímajú nadovšetko, informácií na túto tému je viac než dosť, potrebné je mať zdravý úsudok a vyberať si pre seba tie správne informácie. Podľa odvahy jednotlivca sa môže vyskúšať aj odvážnejšia kúra, akou je napr. šank prakšalána a podobne. Ja sa snažím mať vždy na pamäti - zdravie sa nerobí, zdravie sa žije, podobne je to s poriadkom (poriadok sa nerobí, poriadok sa udržiava).

Zdravý život to je súhrn toho čo zjeme, čo vypijeme, čo vdýchneme a čo zo seba vydáme. Poseď nad tým, chvíľku pouvažuj a pomôžeš si aj sám. Potom ti aj Boh pomôže.