Život nezávislý na jedle ?

Henri Monfort 9 rokov nejedol.

Jaroslav Dušek - Henri Monfort

Spisovateľ Henri Monfort (58r.) z francúzskeho mesta Nantes prišiel do Českej republiky na pozvanie Jaroslava Duška a svojimi prednáškami vypredal sály po celej krajine. A dôvod? Žije život nezávislý na jedle.

Bez jedla človek prežije najviac tri mesiace, bez vody tri týždne. Vy tvrdíte, že nejete deväť rokov. Ako je to možné?
Je potrebné jasne rozlíšiť medzi hladovaním a pránickou potravou. V tom je veľký rozdiel. Ja sa živím, ale nie jedlom. Ak hladujete, vyčerpáte svoje zásoby a maximálne po štyroch mesiacoch je po vás. Mnoho ľudí má dualistický pohľad na svet. Tu som ja a to je vesmír. Ak sa vnímame oddelení od vesmíru a prírody, vyčerpáme si čoskoro svoje miniatúrne zásoby. Pránická potrava, ktorou sa živím, je výživou. To znamená, že som síce prestal jesť, ale svoje bunky som naprogramoval tak, že nebudem hladovať, ale vyživovať sa vesmírnou energiou.

Takže vy síce neprijímate fyzickú potravu, ale nehladujete?
Vyživujem sa nonstop dvadsaťštyri hodín denne. Moje bunky si berú pránu zo všetkého, čo ma obklopuje.

Pijete tekutiny?
Vodu pijem, pretože tak ako sa sprchujem zvonku, sa vodou čistím aj zvnútra, ale keď som napríklad na dovolenke, tak ani vodu nepijem.

Koľko vody pijete denne?
Dnes je to napríklad jeden hlt.

Potrebujete vodu na prežitie?
Môžem prežiť bez vody. Existuje muž, ktorý neje ani nepije už sedemdesiat rokov. Je mu osemdesiat päť rokov. Vyšetrovali ho vedci v nemocnici (v západo indickom Ahmadábáde, pozn. autora). Bol niekoľko mesiacov dvadsaťštyri hodín denne pod dohľadom kamier. Vyšetrovali ho aj magnetickou rezonanciou. Zistili, že skutočne neje ani nepije a má orgány dvadsaťpäťročného muža.

Vy ste sa tiež podrobil lekárskemu vyšetreniu?
Nie. Nevstúpim do medicínskeho systému. Už boli prípady, keď ľudia ako on boli vyšetrovaní lekármi, ale vždy to bolo zametené pod koberec. Nezverejnilo sa to.

Často používate termín prána. Čo si pod ním máme predstaviť?
Tento pojem vychádza z indickej hinduistickej tradície. Taoisti tomu zase hovoria čchi. Je to niečo, čo zodpovedá nášmu výrazu životnej energie. Pokiaľ požiadate vedca, aby vám vysvetlil, čo je život, vysvetlí vám všetky podmienky potrebné na existenciu života. Ale nebude schopný vám vysvetliť, čo to ten život je. Ako to, že z malého semienka vyrastie dvadsaťmetrový strom. Prána je nekonečná a neobmedzená energie. Je všade. Stačí si ju vziať. Je zadarmo.

Prečo ste sa rozhodol prejsť na pránickú výživu?
Je to už deväť rokov, čo som s ňou začal. Dva roky predtým som vážil sto dvadsať kíl. Mal som zdravotné problémy. Srdce mi búšilo a ťažko sa mi dýchalo. Raz som vyšiel také celkom nízke schody a potom na nich hodinu stál, pretože som nemohol chytiť dych. To bol moment, kedy som si povedal, že s tým musím niečo urobiť. Je to už jedenásť rokov. Počas nasledujúcich dvoch rokov som začal robiť krátke pôsty. Tak dvoj, trojdňový. A potom som zase dva, tri dni jedol. Počas tých dvoch rokov som schudol tridsať kíl. A potom som jedného dňa navštívil priateľa, ktorý mi dal knižku Žiť zo svetla od autorky Jasmuheen. (Austrálčanka, ktorá sa vyliečila z rakoviny prsníka tým, že prestala prijímať potravu a prešla na výživu z prány, pozn. aut.) Za jednu noc som ju prečítal. Druhý deň som sa začal vyživovať pránou. A už som nikdy neprestal.

Ako ten prechod prebieha? Asi si nedáte jeden deň steak a potom už len pránu?
Najprv je potrebné sa pripraviť. Tá príprava trvá jeden či dva roky. Je sa menej, ale zato kvalitne.
Aj mäso?
Pokojne aj mäso. Veľmi často sa ľudia stávajú vegetariánmi, ale nie je to nutné. Hlavné je znížiť objem prijímanej potravy. Vkladajú sa malé pôsty, jedno, dvojdňové. Musí sa poznať, ako telo reaguje, keď neprijíma potravu. Aby človek mohol prejsť na výživu z prány, musí byť v súlade telesná, citová, rozumová a duchovná zložka. Keď sa človek cíti pripravený, môže prebehnúť proces, ktorý trvá dvadsaťjeden dní. Na jeho začiatku sa prijíma to, čo telo pozná. Využívame neurovegetatívny systém. Pokiaľ človek pocíti hlad, a zvyčajne to býva na obed a večer, urobí si vizualizáciu bieleho svetla, a predstavuje si, že vstupuje do každej bunky. Aby bunky pochopili, že ich potravou bude prána. Všetkých päť zmyslov sa učí inému programu. A začnú nám prinášať to, čo máme z jedla. Napríklad táto kvetina (berie do rúk kvetinu zo stola) ma vyživuje svojou farbou. Dotykom. A keď si k nej privoniam, tak aj svojou vôňou. Voňavé jedlo mi dáva výživu nosom. Zvuk, hudba a spev ma tiež vyživujú. Ste potom ako huba, ktorá je neustále nasýtená vodou. Neustále naplnená.

Tak, ako to hovoríte, to znie veľmi jednoducho. Prečo teda ľudia jedia?
Sú na to zvyknutí. Hovorí sa to tak. Je to naša viera už od čias, keď sme boli úplne malí. Túto vieru nám už dáva mamička a otecko, keď nám hovoria, nech jeme, že inak budeme chorí. A tiež nám to hovoria lekári. Dietológovia zase hovoria, musíte jesť tak a tak, lenže sa vo svojich radách líšia. V našej mysli je zakotvená pevná viera, že sa musí jesť, aby sa prežilo. Poľnohospodársko-potravinárska lobby využíva tohto strachu, ktorý je veľmi zakorenený, aby ľudí otrávila. Aby ochoreli. Potom ich totiž farmaceutické firmy môžu liečiť. Choroby, ktoré sú spôsobené jedlom, sú pre nich veľmi zaujímavé. Diabetes, zvýšený cholesterol. To všetko je z jedla. Verím, že osemdesiat päť percent chorôb je spôsobených jedlom.

Nie je to príliš radikálne tvrdenie?
Nemyslím. Keď jete, využijete na výživu svojho organizmu len pätnásť percent. Zvyšok sú odpady a toxíny. A ak ľudia jedia príliš, telo sa nedokáže toxínov zbaviť. Ukladajú sa v kĺboch a vo svaloch a spôsobujú opotrebovanie tela a zníženie imunity. Potom prídu choroby, starnutie a smrť. Keď s tým prestanete a budete prijímať pránu, nebudete dostávať pätnásť percent výživy, ale sto. A nebudú vo vás už žiadne odpady a toxíny. Systém sa sám zreguluje a vyčistí. Dostane sa do perfektného stavu. Prestanú prichádzať choroby a v ďalšej fáze sa vaše telo omladí.

Ako sa zmenil váš zdravotný stav po tom, čo ste prešli na výživu pránou?
Až neuveriteľne zázračným spôsobom sa zlepšil. Trpel som reumatizmom, neudržal som nič v rukách. Mal som problémy s chrbticou a platničkami. To všetko zmizlo. Moje telo začalo mať schopnosti, ako keď som mal dvadsať. Do tej doby som bol plešatý a potom mi začali znovu rásť vlasy. Kvôli chorej pečeni som mal veľmi suchú kožu, aj tá sa mi zlepšila, stala sa pružnejšia. Kývali sa mi zuby a krvácali ďasná. To zmizlo. A celkovo som od tej doby, čo nejem jedlo, už neochorel.

Vraj spíte hodinu a pol denne. Je to pravda?
Keď prestanete s jedlom, doba, kedy potrebujete spať, sa skráti na polovicu. Mne už naozaj stačí spať hodinu a pol denne.

To teda máte veľa času. Ako ho trávite?
Áno, mám veľa času, denne mám jeden deň navyše proti ostatným. Dostávam každý deň 100 až 150 e-mailov. Odpovedať každému človeku trvá veľmi dlho. To robím počas noci. Pretože som šaman, starám sa na diaľku o ľudí, ktorí ma o to požiadajú. O deviatej ráno už ku mne chodia ľudia, o ktorých sa starám. Tak to ide až do ôsmej či deviatej večer. Potom si ľahnem.

Ako sa o nich staráte?
Starám sa o nich pomocou prány, teda vesmírnej energie. Má neobmedzenú kapacitu liečiť to, čomu hovoríme bunková pamäť. Ak máte nejakú chorobu, zanechá vám stopu na bunkovej úrovni. Ak tú stopu nezahladíte, choroba sa môže vrátiť. Človeka, ktorý má rakovinu a uzdraví sa z nej, môže po dvoch, troch rokoch stretnúť recidíva. Je to dané bunkovou pamäťou. Prána umožnuje vymazať bunkovú stopu a nastoliť fyzickú, emočnú, intelektuálnu a duchovnú harmóniu.

Koľko ľudí na svete sa vyživuje pránou?
Tridsať alebo štyridsať tisíc ľudí sa tak živí už dlhé roky. Milióny ľudí začali tento proces, dostali sa aj do dvadsaťjednadenného obdobia prechodu, ale nechali toho.

To znamená, že to nie je vhodné pre každého?
Je to pre každého, ale je potrebné sa dobre pripraviť. Najprv sa musíte zbaviť všetkého strachu. Nemôžete praktizovať túto techniku, ak nemáte absolútnu dôveru v životnú energiu. Musíte sa tiež zbaviť viery, že musíte jesť. Takto je potrebné sa pripraviť.

Hovoríte o sebe, že nie ste žiadny guru. Že len odovzdávate svoju skúsenosť. Že nikoho nenavádzate. Nechcete, aby sa okolo vás združovali ľudia?
Sprevádzam rôzne skupiny ľudí, ktorí sa rozhodnú prejsť na výživu pránou, v onom období dvadsaťjeden dní. Ľudia ma žiadajú, aby som s nimi bol. Po dvadsaťjeden dňoch s nimi však ukončujem kontakt. A oni pokračujú vo svojom živote. Často ma informujú o tom, čo je nové, ale každý si žijeme svoju realitu. Je to cesta slobody, ktorá učí človeka byť sebestačný a na ktoré nemám iného učiteľa než seba samého.

Pred piatimi rokmi sa vám narodil syn. To už ste sa živil pránou ...
Bol som štyri roky na práne. Takže môj syn má polovicu pránických buniek. Žije so svojou matkou v Taliansku a ja za ním jazdím. Vždy raz mesačne na týždeň. Vtedy neje a je plný energie a zdravia. Keď je so svojou matkou, tak je, ale býva chorý. V jeho mamičke je veľa strachu a ja s tým nemôžem nič robiť.

Čo s vami robí napríklad vôňa pečienky? Nemáte na jedlo vôbec chuť?
Keď ucítim pečienku, stačí to, pretože tá vôňa ma nakŕmi. Nemusím ju ale jesť. Keď idem do pizzerie či do dobrej reštaurácie, stačí mi to. Hovorí sa, že kuchári, keď varia, nemajú vôbec hlad. Existujú znalci vína, ktorí k vínu len privoňajú, trochu ochutnajú, a sú schopní určiť všetky jeho vlastnosti. Existujú aj ľudia s tak vyvinutým čuchom, že sú schopní určiť všetky kvety, z ktorých sa vyrobil parfém. Ja nemám hlad ani chuť jesť.

Ale kávu ste si dal. Prečo?
Môžem piť vodu, kávu, čaj aj vývar z byliniek. Ale džús už nie, to už je potrava. A káva je šamanská bylina.

Keď sa stretávate s priateľmi a oni jedia, ako to vyzerá?
Väčšinou si dám vodu. Žijem normálnym spoločenským životom, chodím do reštaurácií, na oslavy. Normálne oslavujem napríklad aj Silvestra. A vôbec mi nevadí, že ľudia jedia. Skôr vadí im, že ja nejem.

Rozprávali ste mi o reštaurácii v Kalifornii, ktorá je pránická. Ako funguje?
Áno, pár ľudí sa tam rozhodlo urobiť pránickú reštauráciu. Ľudia si v nej zaplatia jedlo a potom už len dýchajú a čuchajú. Jedlo potom rozdelia medzi chudobných.

Vari je v Kalifornii toľko ľudí, ktorí sa živia pránou?
Áno. Žila tam Jasmuheen. Už je to tridsať rokov, čo začala s pránickou výživou. Ovplyvnila veľa ľudí.

Rozdiel medzi dieťaťom v Afrike, čo zomrie od hladu, a človekom, čo prežíva na želanie, je teda len v psychike?
Dieťa, ktoré zomiera od hladu v Afrike, hladuje. Pránou sa my, čo nejeme, vyživujeme. Keby som neprijímal pránu, som už dávno mŕtvy. Jasmuheen ponúkla Spojeným národom, že naučí vyživovať sa pránou aj ľudí v Afrike. Bolo to odmietnuté. Preto si myslím, že hladovanie vo svete je program a je naplánovaný.

---

Reklama: prečítajte si prečo nemôže nastať koniec sveta na Slovensku.