História slovenskej kultúry

kultúra začína u Cyrila a Metoda

Slovenská kultúra spojená s vývinom českých krajín ako geograficko-politického územia má svoju bohatú históriu. Nositeľmi kultúry a duchovnej tvorby na československom území boli nielen príslušníci českej a slovenskej národnosti a potom českého a slovenského národa, ale aj príslušníci iných národností a národov, ktoré pod vplyvom ekonomicko-politického vývinu utvárali alebo osobitné národnostné enklávy (Nemci, Poliaci), prípadne ucelené územia (Maďari, Ukrajinci), alebo sa sformovali ako spoločenské skupiny v jednotlivých mestách (napr. nemeckí mešťania, remeselníci, baníci, hutníci).

Českú a slovenskú kultúru chápeme ako aktívne pôsobiace prejavy materiálnej a duchovnej tvorby Čechov a Slovákov a tvorby príslušníkov iných národov a národností spojených s obyvateľstvom českého a slovenského územia bez ohľadu na národnosť.

Obidve kultúry prijímali podnety od kultúr iných národov a pozitívne reagovali na ich hodnoty. Boli to najmä hodnoty antickej (gréckej, rímskej) kultúry a jej dedičov a kultúr susedných národov. Hlboké a plodné vzťahy si utvárali ku kultúre slovanských národov. K začiatkom tejto orientácie patrí kultúrna misia slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. K ich dielu sa hlásia nielen Česi a Slováci ale aj ďalšie slovanské národy. Od 18. storočia silnela orientácia na slovanské národy, najmä na mohutný ruský národ. Tento vzťah je pre českú a slovenskú kultúru dôležitý, lebo pomáhal formovať ich osobitosť.

Rovnako dôležitý je aj vzťah k českej kultúre, s ktorou slovenskú kultúru spájal nielen spoločný osud utláčaného národa, ale aj jazyková blízkosť, spoločný jazyk užívaný od 15. do 19. storočia v rozličných formách. Tradícia vzťahov českej a slovenskej kultúry je obsahom i formami najbohatšia. Kultúrne obdobie Veľkej Moravy pokladáme za spoločný duchovný odkaz našich národov.