Kultúra do Veľkej Moravy

Vestonická Venuša

Čechy, Morava aj Slovensko, ako sa v priebehu tisícročia vyhranili po stránke ekonomickej, historickej a kultúrnej, majú zásluhou sústredeného archeologického výskumu posledných desaťročí hojné doklady o živote a práci obyvateľstva rozličných kmeňov počnúc staršou dobou kamennou. Kultúrne pamiatky sú veľmi dôležitým materiálom, priam výrečným svedkom pre presnejšie určenie typu obyvateľstva a konkrétnej etapy.

Už dávnejšie bola vyvrátená nevedecká téza o neobývanom a prázdnom Slovensku, pretože množstvo archeologických objavov ukazuje na bohatú minulosť tohto územia vo všetkých fázach vývinu človeka a ľudu na jeho území. Československým územím prešli mnohé kmene, určené predovšetkým podľa kultúrnych pamiatok, podľa hmotnej kultúry. Od 5. storočia n. l. začalo sídliť v Čechách a na Slovensku slovanské obyvateľstvo, predkovia českého a slovenského národa.

Všetky obdobia dejín, vrátane staršej doby kamennej zanechali výrazné stopy svojho života vo výrobných nástrojoch, zbraniach a kultúrnych pamiatkach. Boli to predovšetkým výtvarné pamiatky, predmety, spojené s rozličnými obradmi (predovšetkým pri pochovávaní mŕtvych) a šperky.

Z obdobia neandertálskeho človeka nachádzame na našom území kamenné a kostené nástroje a zbrane, nie však kultúrne predmety.

Asi pred 25 000 rokmi sa stala Morava dôležitým ohniskom stredoeurópskeho vývoja. Hojnosť veľkej zveri, najmä mamutov sem lákala lovcov. Ich dočasné sídliská boli odkryté v Dolných Vestoniciach na južnej Morave a v Předmostí u Přerova. Duševný život týchto lovcov mamutov približujú výtvarné nálezy - rytiny a kresby zveri a drobné sošky zvierat a ľudí. Najväčší ohlas z nich získala soška ženy, nájdená v Dolných Věstoniciach, známa ako Věstonická Venuša.

Medzi najstaršie doklady umeleckej tvorby na slovenskom území patrí soška ženy, nájdená pri Moravanoch nad Váhom a archeológmi nazvaná Venuša z Moravian. Plastika, sformovaná z mamutej kosti, je necelých 8 cm vysoká a predstavuje ženu, na ktorej neznámy autor zdôraznil základné vlastnosti ženy rodičky. Poznatky o súvislom vývine umeleckej tvorby na československom území sú síce dosť medzerovité, jednako sa však podarilo rekonštruovať základné typy jednotlivých kultúrnych období.

Z mladšej doby kamennej sa zachovali predovšetkým zvyšky keramiky (najmä keramika zvoncových pohárov). Z mladoneolitického obdobia sú doklady už o maľovanej keramike a v jaskyni Domica našli archeológovia nástenné kresby uhľom, ktoré pozostávajú z obrazcov geometrického tvaru. Našli sa výtvarné pamiatky, ktoré dokazujú bohatú pulzáciu kultúr.

Prelomom vo vývine kultúr bolo objavenie kovu, spracúvanie bronzu. Ozdobné prvky na keramike sú podriadené úžitkovosti, nádoby sú tvarovo bohatšie. V dobe bronzovej objavujú sa šperky, rozličné ozdoby, medzi nimi náramky, prstene, náhrdelníky a pod. Ornamenty využívajú rozličné geometrické tvary, línie, oblúky, vlnovky a pod. V staršej dobe bronzovej sa na našom území rozvinuli dve výrazné kultúrne oblasti: únětická (podľa pohrebiska v Úněticiach neďaleko Prahy) a maďarovská (podľa náleziska v Maďarovciach pri Krupine). Okrem výrobných nástrojov a zbraní sa tu našli aj umelecké ozdoby: náhrdelníky, náramky, náušnice, ihlice, spony.

Na sklonku doby bronzovej, pred koncom druhého tisícročia pred n. l. sa na našom území rozšírila tzv. lužická kultúra, v ranej dobe železnej, od 7. storočia pred n. l. bylanská kultúra (podľa náleziska Bylany pri Českom Brode). Aj železná doba je výtvarne bohato dokumentovaná keramikou a stavbou impozantných mohýl na pohrebiskách. Umelecká kultúra sa dostáva do užšieho kontaktu s tvorbou a so spôsobom výroby skýtsko-tráckych kmeňov a spolu s nimi podlieha vplyvu tvorby na území Strednej Ázie.

Vo 4. storočí pred n. l. ovládli strednú Európu, a teda aj naše územie Kelti, ktorí vynikali v drobnom umeleckom remesle - šperkárstve, emailérstve, sklárstve a razili prvé mince na našom území. Keltské osídlenie vystriedalo germánske obyvateľstvo (Markomani a Kvádi), proti ktorým Rimania vybudovali na Dunaji opevnenú hranicu. Na území Slovenska sa našiel väčší počet pamiatok po rímskej kultúre. O rozvinutom vnútornom živote svedčí Jupiterov chrám objavený v Rusovciach, náleziská mincí. keramika, masky, strieborná misa so zachytením rozličných zvierat (Stráže) a strieborný tanier s reliéfmi, ktoré zobrazujú scény zo života Rimanov.

Menej dokladov sa našlo na obdobie sťahovania národov a na prvé storočia (5.-7.) n. l. po príchode slovanského obyvateľstva, no dá sa predpokladať, že aj oni rozvíjali v styku s inými kmeňmi svoju vlastnú kultúru. Vstupom Avarov do Karpatskej kotliny utužili sa kontakty s tvorbou cudzích kultúr. V 7. storočí rastie počet pamiatok, na ktorých sú reliéfne ornamenty s motívmi zvierat, rastlín a niektoré antické mytologické motívy, ktoré sú dokladom o kontaktoch s antickou kultúrou. Styky s rozličnými kultúrami prinášali aj nové technické postupy.

Medzi najvýznamnejšie nálezy z tohto obdobia patrí meč z kniežacieho hrobu v Blatnici, ktorý svedči o vysokom vkuse Slovanov usídlených na našom území. Živé kontakty sa odrazili na umeleckej náročnosti zachovaných pamiatok, najmä šperkov, ktoré sú slovanskej proveniencie, hoci na nich vidieť vplyv arabského a orientálneho umenia. Slovanské obyvateľstvo na území Čiech a Slovenska sa v prvých storočiach dostáva do pozornosti kresťanského sveta a jeho panovníkov, čo znamená predel v ich politickom a kultúrnom vývine.

V 9. storočí vzniká prvý štát slovanských kmeňov v strednej Európe - Veľká Morava.