Výtvarné umenie a sochárstvo za feudalizmu v stredoveku sa podriaďovalo záujmom cirkvi. V maliarstve sa rozvíjala predovšetkým knižná ilustrácia, ktorá v románskom období dosiahla v špičkových dielach, ako bol Vyšehradský kódex z konca 11. a Žaltář ostrovský z konca 12. storočia, vynikajúcu úroveň. Z najstarších nástenných malieb je známa najmä výzdoba rotundy v Znojme zo začiatku 12. storočia (maľby zachycujú rodokmeň vládnuceho rodu Přemyslovcov).
Gotické vplyvy prichádzajú do českého maliarstva až na začiatku 14. storočia. Najstaršie doklady prináša knižné maliarstvo (Pasionál abatyše Kunhuty z prvej štvrtiny 14. st., Velislavova biblia z polovice 14. st.) a nástenné maľby v strakonickom kláštore.
Vplyvy talianskeho maliarstva sa spojili s domácimi tradíciami v tabuľovom maliarstve menom neznámeho tzv. Majstra vyšebrodského. Veľký rozvoj maliarskeho umenia nastal v čase vlády Karla IV., potom ako v Emauzskom kláštore a Svätováclavskej kaplnke Katedrály sv. Víta v Prahe, tak aj na hrade Karlštejn. Realistickým zachytením ľudových postáv prekvapuje Majster Teodorik. V osemdesiatych rokoch 14. storočia vzniklo dielo Majstra z Třeboně, imponujúce osobitným maliarskym rukopisom a zmyslom pre zobrazovanú realitu. Maliarstvo knižných miniatúr dospelo k dokonalosti v období Václava IV. České gotické maliarstvo predstavuje osobitný prínos do európskej kultúry.
Renesančné umenie sa postupne presadzovalo v 16. storočí. Na dvore cisára Rudolfa II. pôsobila skupina význačných cudzích umelcov, ktorá však nemala výraznejší vplyv na rozvoj domáceho maliarstva, rovnako ako rané baroko. Až na prelome 17. a 18, storočia dozreli v českom maliarstve osobité individuality, ktoré utvorili českú barokovú školu. Patria sem predovšetkým Karl Škrét, Petr Brandl, Jan Kupecký, Václav Vavřinec Reiner. Všetci vynikli ako maliari oltárnych obrazov a portrétov, Reiner aj ako maliar bitiek a krajín.
Sochárstvo a sochárska výzdoba v románskom období ostávala v úzkom spojení s cirkevnou architektúrou. Až neskoršie, s prechodom od románskeho obdobia ku gotickému sa socha osamostatňuje, nadobúda charakter svojbytného výtvarného artefaktu, ako to dokladá reliéf na malostranskej mostovej veži v Prahe z prvej polovice 13. storočia a sochárska výzdoba chrámu v Předklášteří u Tišnova (polovica 13. st.).
V gotickom období sa najskôr rozvinula ornamentálna dekorácia, na začiatku 14. storočia nastal rýchly rozvoj figurálneho sochárstva, predovšetkým madon, krížov, sôch najrozmanitejších svätcov. Česká gotika sa usilovala o realistické vystihnutie typov, ako to dokumentuje napríklad sochárska výzdoba chrámu sv. Víta v Prahe. V období gotiky dosiahlo české sochárstvo vynikajúcu úroveň a veľkú mieru svojbytnosti, takže ovplyvnilo umelecký vývoj v celej strednej Európe. Aj do vývinu sochárstva zasiahol tzv. krásny sloh, ktorý sa pokúšal o syntézu realistickej vernosti a idealizácie. Zrelá gotika sa niesla opäť v znamení víťazstva realistických tendencií (dielo Antonína Pilgrama koncom 15. st., realizované napr. v Brne - sv. Jakub, portál Starej radnice).
Zato renesančné sochárstvo nedosiahlo v Čechách ani osobitosť, ani väčšie rozšírenie. Inakšie to bolo v barokovom období, keď sochárske práce zdobili šľachtické paláce aj nové chrámy slúžiace protireformačnému úsiliu cirkvi. Svetovú úroveň dosiahlo české sochárstvo zrelého baroka predovšetkým v diele Matyáša Brauna (sochárska výzdoba Kuksu a Karlovho mostu v Prahe) a Ferdinanda Maximiliána Brokoffa (tak isto sochárska výzdoba Karlovho mostu, náhrobok V. z Mitrovíc v Prahe). Možno pritom hovoriť o českej škole, ktorá najmä v 18. storočí zahŕňala množstvo osobitých tvorcov nevšednej kvality.
Na konci baroka a v čase nástupu klasicizmu sa začal úpadok českého sochárstva, ktorý trval až do polovice 19. storočia.
Gotické vplyvy prichádzajú do českého maliarstva až na začiatku 14. storočia. Najstaršie doklady prináša knižné maliarstvo (Pasionál abatyše Kunhuty z prvej štvrtiny 14. st., Velislavova biblia z polovice 14. st.) a nástenné maľby v strakonickom kláštore.
 |
| Roudnícka madona (Mistr Třeboňský) |
Renesančné umenie sa postupne presadzovalo v 16. storočí. Na dvore cisára Rudolfa II. pôsobila skupina význačných cudzích umelcov, ktorá však nemala výraznejší vplyv na rozvoj domáceho maliarstva, rovnako ako rané baroko. Až na prelome 17. a 18, storočia dozreli v českom maliarstve osobité individuality, ktoré utvorili českú barokovú školu. Patria sem predovšetkým Karl Škrét, Petr Brandl, Jan Kupecký, Václav Vavřinec Reiner. Všetci vynikli ako maliari oltárnych obrazov a portrétov, Reiner aj ako maliar bitiek a krajín.
Sochárstvo a sochárska výzdoba v románskom období ostávala v úzkom spojení s cirkevnou architektúrou. Až neskoršie, s prechodom od románskeho obdobia ku gotickému sa socha osamostatňuje, nadobúda charakter svojbytného výtvarného artefaktu, ako to dokladá reliéf na malostranskej mostovej veži v Prahe z prvej polovice 13. storočia a sochárska výzdoba chrámu v Předklášteří u Tišnova (polovica 13. st.).
V gotickom období sa najskôr rozvinula ornamentálna dekorácia, na začiatku 14. storočia nastal rýchly rozvoj figurálneho sochárstva, predovšetkým madon, krížov, sôch najrozmanitejších svätcov. Česká gotika sa usilovala o realistické vystihnutie typov, ako to dokumentuje napríklad sochárska výzdoba chrámu sv. Víta v Prahe. V období gotiky dosiahlo české sochárstvo vynikajúcu úroveň a veľkú mieru svojbytnosti, takže ovplyvnilo umelecký vývoj v celej strednej Európe. Aj do vývinu sochárstva zasiahol tzv. krásny sloh, ktorý sa pokúšal o syntézu realistickej vernosti a idealizácie. Zrelá gotika sa niesla opäť v znamení víťazstva realistických tendencií (dielo Antonína Pilgrama koncom 15. st., realizované napr. v Brne - sv. Jakub, portál Starej radnice).
 |
| F.M. Brokoff |
Na konci baroka a v čase nástupu klasicizmu sa začal úpadok českého sochárstva, ktorý trval až do polovice 19. storočia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre s http odkazom budú ponechané za spätnú linku z vašej stránky ;-)